semifinálovom stretnutí MS so Švédskom. Dvadsaťpäťročný rodák z Banskej Bystrice zažil po zisku titulu fantastické oslavy aj s množstvom alkoholu. Na rozdiel od niektorých svojich spoluhráčov však každú z nich opúšťal v triezvom stave. Ako tvrdí, takejto prohibícii sa nikdy nemal problém podriadiť. "Počas sezóny jedno pivo nikoho nezabije. No každý vie, čo si môže dovoliť a na čo má. Keď to prepískne, v ďalšom tréningu bude mať obrovské problémy. Trénera nezaujíma, čo robíte vo voľnom čase. Musíte podať zodpovedajúci výkon a potom je on i vedenie klubu spokojné." Ešte nikdy sa kvôli alkoholu nedostal do takého stavu, aby nevedel, čo sa okolo neho deje. Keď si už má vypiť, tak si dá nejaké dobré pivko alebo becherovku s ľadom.
Z jedál mu síce najväčšiu radosť urobí mamkina kuchyňa, no nedá dopustiť ani na iné kulinárske špeciality. "Som veľký gurmán, mám rád všetky tradičné slovenské jedlá. No doslova milujem japonské sushi. V podstate ale mám rád všetko, čo mám na stole. Takisto si viem vychutnať rôzne exotické kuchyne najmä z Ázie, no aj z Talianska."
Zlatý medailista z MS sa považuje povahovo za veľmi pokojný typ a preto má veľký problém na niekoho alebo niečo poriadne naštvať. "Väčšinou sa nad to povznesiem a poviem si, že je zbytočné, aby som sa nad niečím rozčuľoval. Či už na ľade alebo v živote sa vždy snažím v sebe kontrolovať emócie."
Po náročnej sezóne je rád, že si v lete mohol dopriať trochu odpočinku. Tohtoročnú údajne super dovolenku strávil na pobreží Jadranu v Taliansku, pričom spoločnosť mu robili známi hokejisti Rišo Zedník, Ivan Majeský a ďalší traja kamaráti. Zatiaľ najexotickejšiu dovolenku zažil minulý rok na Kanárskych ostrovoch, no predsa len sa mu zo všetkých kútov na svete najviac páči doma. Jeho snom je ísť do Ázie, pričom ho najviac láka exotika v Bangkoku a rád by sa poprechádzal aj ulicami Kuala Lumpuru v Malajzii. "Keď sa tam už rozhodnem ísť, rozhodne to nebude len na týždeň, ale aspoň na mesiac. Toto času je naozaj málo, v zime to vôbec nie nie možné a v lete musím doháňať zameškané s rodinou a ponavštevovať známych, ktorých počas sezóny nemôžem vidieť."
Snom každého hokejistu je hrať v NHL. Vladovi sa to splnilo už predčasom, keď nepravidelne nastupoval za NY Islanders. Tam sa však príliš neuchytil, preto po medzistanici v švédskom Djurgaardene rád prijal ponuku predátorov z Nashvillu. Po vydarenej minuloročnej sezóne mu šéfovia klubu predĺžili zmluvu aj na ďalší rok. Nashville podľa neho nie je len hlavným mestom country, ale predovšetkým hudby. "Každý deň tam prebieha obrovské množstvo koncertov. Skoro vo všetkých nočných kluboch hrá živá hudba. Času síce v rozbehnutej sezóne veľa nie je, no sem-tam sa tam idem pozrieť." Osobne však preferuje slovenskú hudbu, a tak si z domu na rozptýlenie vždy donesie kopu našich CD. Z jeho ďalších hudobných aktivít by však predstavitelia tohto priemyslu asi nemali veľkú radosť. "Z internetu si cez 'KaZaA' sťahujem rôzne naše pesničky a potom si ich napaľujem. Aspoň takto si môžem pripomenúť domov. Milujem Elán, to je moja srdcovka. Vyrastal som aj na Tublatanke, a preto som bol rád, že som ich minulú sobotu videl naživo v Poprade. So Zedníkom a Majeským sme si na ich hudbu výborne zaskákali a zaspievali. Okrem nich si z tej novej vlny veľmi rád vypočujem chalanov z No Name a IMT Smile, ktorých som tam tiež videl naživo spievať. Nebudete mi veriť, ale nikdy predtým som nebol na žiadnom koncerte na Slovensku a teraz som aspoň trochu dohnal zameškané."
Bežný deň hokejistu tvoria väčšinou dvoja až trojfázové tréningy a len málokedy sa stane, že majú voľno. Vtedy väčšinou celé predpoludnie prespí, naobeduje sa a potom sa vyberú aj s partiou niekam do kina alebo posedieť si. "Na druhý deň už však aj tak máme tréning, takže na nejaké dlhé posedenia nie je čas. Niektorí spoluhráči chodia hrať golf, no ja na to veľmi nie som."
Čo by robil, keby sa v ôsmych rokoch nepostavil na korčule? "Asi by som hral futbal, prípadne venoval sa inému športu. Zatiaľ sa nemôžem sťažovať, pánbožko mi dal do vienka schopnosť hrať hokej a to mi tak trochu ide." Kariéru by chcel skončiť najskôr o desať rokov a preto sa zatiaľ ani veľmi nezamýšľal nad tým, čo bude potom. Zatiaľ je preňho prvoradé, aby odvádzdal dobré výkony v Nashville a slovenskej reprezentácii, ktorej by veľmi rád pomohol pri obhajobe zlata z MS, no i úspešnému účinkovaniu na Svetovom Pohári v roku 2004. Tajný sen je aj medaila z ďalších ZOH. "Viem len jedno, nikdy by som nechcel byť trénerom, lebo to znamená veľa nervov. Rád by som zostal pri hokeji, ale najskôr ako manažér nejakého mužstava alebo skaut. Keď to bude možné, rád by som si otvoril nejakú reštauráciu alebo bar."
Hokejisti hrajúci v NHL sú známy tým, že na pomery bežných ľudí majú rozprávkové príjmy. Vlado sa na tie svoje nesťažuje, naviac pritom minie na kvalitné jedlo a pitie. Takisto si potrpí na to, aby som bol vždy dobre oblečený. "Na každý zápas musíme prísť v obleku. Máme to v zmluve, ale keďže tým reprezentujem seba a klub, takže je to v poriadku. Musíme dobre vyzerať a preto všetci máme špičkové obleky od známych návrhárov," dodáva Vlado Országh, ktorý kedysi chodil aj na Blšák. Naposledy to však bolo pred 10 rokmi...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
