prchký a vyvoláva v radoch spoluhráčov pocit spoľahnutia sa, istoty. To platí aj pre Stanislava Kožucha (na snímke), východniara, rodáka z Popradu a odchovanca tunajšieho ŠKP, ktorý však svoje umenie v poslednom čase predáva mimo regiónu. V uplynulých dvoch sezónach hájil svätyňu Žiliny a tréner Vincent Lukáč sa o ňom na prahu novej sezóny vyjadril, že práve on by mal byť zárukou napredovania celku spod Dubňa.
V minulom ročníku jeho pozícia nebola taká jednoznačná. Stano síce ako jednotka vyrukoval do zápolení, ale neskôr si tento post vyárendoval Lipovský, ktorý ašpiroval aj na reprezentačný dres pred olympijskými hrami. "Miro odchytal viac stretnutí, no pre mužstvo je vždy dobré, ak disponuje dvoma vyrovnanými a kvalitnými gólmanmi. A či sa neobávam väčšej zodpovednosti po jeho odchode? Ani nie, veď i predtým som sa už neraz musel stotožniť s pozíciou prvého brankára." Kožuch má kontrakt v MSHK ŠKP ešte na jednu sezónu, nerozmýšľal ešte nad tým, či by bolo lepšie vrátiť sa na východ. "Dochádzanie domov do Popradu nie je také hrozné, za pol druha hodiny som pod Tatrami." Mimochodom, medzi policajtmi pôsobil v extralige v sezóne 1996/97, najvyššiu súťaž zažil aj v drese Spišskej Novej Vsi v ročníku 1999/2000, keď tento tím opustil elitu. Vtedy hosťoval v HK VTJ ako hráč Michaloviec. Záujem o jeho služby prejavili po skončení bojov nielen Spišiaci, ale i Košičania, ale on sa znezrady ocitol úplne v inom klube. Možno to bolo nečakané rozuzlenie ťahania sa za prsty, no Kožuch tým neutrpel. "Som spokojný s týmto krokom. V prvom ročníku som síce chytal len v prvoligových zápoleniach, ale vyšiel nám postup a to bolo dôležité." Práve tento ochranca svätyne sa výrazne zaslúžil o víťazstvo Žilinčanov v I. lige, odchytal väčšinu duelov. Momentálne má v bránke mladších partnerov Laca a Marka. Prv menovaný pribudol z dorastu, Marko bol predtým juniorským reprezentantom.
Hoci V. Lukáč naznačil, že Žilina mieri vyššie než naposledy, Stano je v prognózach opatrný. "Každý chce byť lepší, ale teraz ťažko predvídať, ako to bude," riekol rozvážne borec, ktorý z popradského tímu odišiel najprv na Spiš. Potom strávil vojenčinu v Michalovciach, odtiaľ sa vrátil do Popradu, chytal aj za béčko v Kežmarku. Neskôr znovu zamieril do Michaloviec a ďalšie míľniky kariéry sme už spomínali. "Prežil som toho dosť, ale pre gólmana je každá skúsenosť užitočná hlavne pri vyrovnávaní sa s tlakom na psychiku. Byť prvým brankárom nie je na závidenie, chce to odolnosť. Viem z pôsobenia v Spišskej Novej Vsi, že to nie je sranda, hlavne ak sa mužstvu nedarí podľa želania."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
