do rozhovoru, zvyčajne sa na niečo opýtajú. Mňa napríklad prekvapili otázkou, či budú ľudia niekedy spokojní (najmä čo sa týka materiálneho zabezpečenia). Urobme si fiktívny priemer nášho spoločenského zmýšľania a zistíme niečo, čo aj tak väčšina z nás vie, že pod pojmom spokojnosť si predstavujeme nové auto, lepší byt, vyšší plat, dovolenku v zahraničí... Niet sa čo čudovať, veď v našom štáte ešte stále množstvo ľudí žije na hranici biedy. Táto skutočnosť môže pomýlené vnímanie našich potrieb čiastočne ospravedlniť.

Chyba je možno v spôsobe, akým si slovo spokojnosť vysvetľujeme. Čo ak vôbec nejde o to, aby sme sa obklopili všetkým, čo nám napadne? Pocit "materiálneho nedostatku" a s ním spojená nespokojnosť vyplývajú práve z toho, že chceme stále viac. Porovnávame sa so susedmi, so známymi, výsledkom čoho je zistenie, že nám ku šťastiu opäť niečo chýba. (Až na to, že práve v tomto momente vôbec nejde o to, čo naozaj potrebujeme.) Keď sa vyberieme touto cestou, ťažko čakať, že raz budeme naozaj spokojní.

Možno by bola na mieste otázka, či je naša spokojnosť niečím tak povrchným, aby sa dala dosiahnuť materiálnymi statkami? Ak áno, prečo medzi nami žijú bohatí a úspešní ľudia, vlastniaci všetko, čo bolo vyššie spomenuté, ktorí napriek tomu spokojní nie sú? A naopak, prečo sú takí, ktorým navonok "niet čo závidieť" a predsa u nich badať zvláštnu spokojnosť? Možno by ste si svoju odpoveď mali vopred rozmyslieť pre prípad, že pri vašich dverách raz niekto zazvoní, aby sa spýtal na váš názor.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.