volili šesto so zamazanima rukami a šlovek lehko mahól dostát dáku chorobu. Napríklad, tí, ša smo ich s nima volili velé razy dostávali od nich zlatú žilu. Tým se potom žilo. Privatizovali kúpele a do nich s caló svojó rodinó se chodili liašit. Pravdaže ak inakši na zlatú horúšku.
Jé se pamätám na šesy, kot smo si papiarovými penezmi utiarali pekne prepitujem našo poctivia zadky. Neveríte? A vera by ste mali. V roku 1953 po menové reforme dovezli do slavošovskej papiarni šitky staria papiarovo peneze ak odpad. Calia vlaky penezí v Slavoške pod dozor financov mleli. Lenže pritom šesto fúkal viator a peneze rozfúkal do caliho okolé. Najvéc penezí plávalo dló Štítnickým potokom a jeho brehy buli pokrytia miliardami. Deti ich zberali a noseli domó. Hrali se s nima na milionárov, ak teráz v tom našom hlavnom meste tí velkí papaláši. Starší lude, kot museli íst tam, kde aj králi pešo chodé, ukradli detom za herst tisíckorunášok a poutiarali si s nima svojo poctivia zadky. To buli šesy, no ni....? Len škoda, že se už nevráté. Štiky peneze, nad tristo korún na jednoho, ša lude mali v strožlakoch, alebo fusekloch, menili vtody jedna ku pätdesét. Jednu korunu vypláceli za pätdesätku. Bulože vtody véc plašu medzi ludmi ak teráz je medzi tíma, kotrí naleteli tím z BMG. Ani neviam ši viate po polsky, lebo tomu rešujú Poléci: Budeš Mlieci Govno.
Kot smo u tých penezoch tak vám prezradím, jedon recept. Jožo se stežoval Ferovi, že tá jeho neborka žena má takia rovnia hrude a pritom van že má rád len takia ženy, ša majú takia velkia prsníky ak rajtopy. Fero mu poradial dobrý recept, aby jej kúpil velé toaletnyho papiaru. S tým nech si šúcha hrude každý den ším šestejši. Kot se ho Jožo spýtal, že ši to pomaže, tak mu Fero povedal, že "zicher". Jeho žena údajne kot bula mladá a bral si ju za ženu, mala taký zadošok ak bradaviška. Teráz na starost po tom dlúhom šúchaniu svojho poctiviho zadku toaletným papiarom, jej narosnúl taký zadošok, že ho nevia vopchat ani do dverí stodoly. Tak jej to pomohlo.
Nehnevajte se na mne, že vám o takých nepeknych vecoch roprávem, lenže aj toto patrí k životu. Ved aj tí záhradkéri se na minulé schôdzke stežovali na to, že se im furt mené urodí aj preto, že málo svojo záhradky hnojé. To, ša sami vyložé je málo a už aj tých kravínó je furt mené a mené. Preto šicé záhradkéri z jednej osady se dohodli na tom, že každý rok budú hnojit tomu záhradu, koho vylosujú. To znamená, že šicé budú calý rok chodit se pekne prepitujem "odkalovat" do jednej záhradky, na druhý rok zas do druhé. Koho vylosujú ako perviho bude na tom dobre, pokoný to bude mat horši. Tod se možno toho ani nedožije, ale úžitok bude robit druhymu. Osadníci pravdaže to pred verejnostó tajé, lebo ša budú robit potom, kot nám ešte aj tia výkali zdané, lebo v regiónoch vyrúbe za nich poplatky, ak za smeti...
Aj takiato móresy by prinesli robotu pre velo tých, ša len papiare z jednoho mesta na druhia prekladajú. Odteráz by museli sedet pri "hajzloch" a robit každymu šiarošky, kotria by každý meséc spošítali a potom každymu vyrúbali dan a ši poplatok. Potom aj tod politik ša tod velký plagát s holima zadkami vymyslel a nahal za drahja peneze vytlašiť uršite si myslel, že Slovensko má v tých holých zadkoch a ich výplodoch mámo ako krajina najväšia rezervy a budúcnost.
Váš bašík z Gemera
Autor: Milí Gemeršane
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
