generálneho riaditeľa STV a voľbu nového.
Nech dopadnú hlasovania akokoľvek, skóre a jeho následky zostanú len bizarnou medzizastávkou v príbehu, ktorému politici neobjavili za 12 rokov ešte ani podstatu. A ak sa ich uvažovanie bude vyvíjať rovnakým tempom, mimo misu budú klásť hovienka ešte ďalších dvanásť.
Krok mediálneho výboru, ktorý prišiel po odporučení Rady STV, je šesť týždňov pred voľbami a tri mesiace pred vypršaním Materákovho mandátu úsmevný. Predovšetkým je to ale zo strany R STV, ktorá podľa zákona navrhuje a NR SR rozhoduje, krok samousvedčujúci: V priebehu volebného obdobia sa objavili na stole R STV už štyri návrhy na vykopnutie Materáka. Predchádzajúce sa ale neujali, hoci o tom, že sú dôvodné, niet pochýb už tri roky. Až terajší pokus, ktorý reaguje na mzdový komplot medzi odbormi a manažmentom STV, získal nadpolovičnú väčšinu v R STV. Už pred viac ako dvoma rokmi pritom rezignovali na svoje členstvá v R STV Štefan Bučko (expredseda), Lutter a Gembický práve preto, lebo prehrali hlasovanie o odvolaní. Keby ho vyhrali, Materák by bol dnes už dávno zabudnutý. A možno by sa teraz riešilo už odvolávanie nástupcu...
Veru tak. Materák je totiž až v druhom rade prípad individuálneho zlyhania. V rade prvom je jeho kolaps systémová záležitosť, čoho dokladom je desať či jedenásť predchodcov. O poruche v systéme svedčí napr. práve nezmyselná procedúra odvolávania; politici sa predháňajú vo vyjadreniach, ako všetci chcú STV "odpolitizovať". Príde im ale úplne normálne, že práve oni budú o osude Materáka (ako aj jeho predchodcov) hlasovať.
Tu vidieť úchylku ako na dlani; v súlade s teóriou "verejnoprávnosti", ktorú hlásajú, by predsa bolo, keby kompetenciu menovať a odvolať mala samotná R STV. Ide o jednu z antikoncepčností v legislatíve; na jednej strane dostala R STV novelou zákona (1999) záruku neodvolateľnosti až do skončenia mandátu. Na strane druhej nemá ani tú právomoc, ktorú všetky podobné verejnoprávne rady vo svete - aby samostatne riešila personálny kolaps. Pripomeňme ešte jednu úchylku, ktorá v predchádzajúcich mesiacoch kulminovala: Keďže R STV nemá nástroje, ako získavať od manažmentu STV všetky potrebné materiály, vypomáhal jej mediálny výbor tak, že chodil do STV na poslanecké prieskumy ako na klavír. Tieto návštevy vlastne popreli základný zmysel existencie mediálnych rád; tie majú byť nepreniknuteľnou hradbou, ktorá zabráni priamemu styku medzi politikmi a médiom. Preto boli vymyslené. Na Slovensku sa, naopak, z kontrolných dní Budaja a spol. vyvinula kľúčová metóda dohľadu nad STV.
Navzdory tomu je zrejmé, že v kauze Materák totálne prepadla práve R STV. (Teda nie mediálny výbor, ako tvrdí Dzurinda, čím len ilustruje vlastné nepochopenie.) Ak sa spätne prehrabeme v štvorročnom "dialógu" R STV s riaditeľom, ich komunikácia by mohla byť ideálnym námetom pre novú talkshow. Mnohí preto dnes hľadajú spásu v zmene nominačného kľúča rady. Samozrejme, ako je populárne, smerom k "odpolitizovaniu". Aj keď to nie je zavrhnutiahodná myšlienka, veď naozaj poznáme sofistikovanejšie modely, tiež nehovorí nič k podstate problému. Mimochodom, zmena kľúča pre voľbu členov R STV sa navrhovala už v Kňažkových zákonoch o VP médiách, ktoré ale NR SR nadvakrát odmietla. Jedným z dôvodov pritom bolo - a teraz pozor - že "novela je skrytou snahou odstrániť pred koncom funkčného obdobia Materáka a R STV".... Veru - obavou o Materáka zdôvodňovali svoje "nie" ešte na jeseň 2001 tí istí poslanci, ktorí dnes tvrdia, že za odvolanie zahlasujú. Čo s takými chumajmi???
Mediálny výbor, R STV, koaličné strany, Kňažko, vláda, atď. si teraz vzájomne predhadzujú, kto nesie väčšiu zodpovednosť. Komentátori múdro dodávajú, že vinní sú vospolok. A ešte extra zvlášť vinovatý je zlozvyk politických nominácií, od ktorého sa žiadna garnitúra nevie odpútať. Toto všetko sa ale už nedá počúvať, kecy iba odvádzajú pozornosť od podstaty príbehu.
Tú sme vyslovili pri príležitosti "breineriády" presne pred tromi rokmi: Verejnoprávne vysielanie na Slovensku je nereformovateľné. Ak nechceme doplácať miliardou ročne na hračku niekoľkých záujmových skupín a obsesiu zopár tisíc snobov, riešenie je iba STV sprivatizovať. Najlepšie oba kanály, minimálne ale jeden. Keď sa nenájdu záujemcovia, tak proste zrušiť a rozpredať po súčiastkach. Jedenásť rokov márnych pokusov o kvadratúru kruhu - to jest naplnenie "verejnoprávnosti" - stačilo. Každý seriál raz skončí. Mala by aj fraška pod názvom "verejnoprávnu STV udržíme, aj keby ju mal sledovať iba jeden divák".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
