rezignácii Tibora Šagáta. O tom, ako hodnotí svoje pôsobenie na tomto poste, s čím je spokojný a čo ho omína, sme sa s ministrom porozprávali počas jeho minulotýždňovej návštevy Košíc.
"V prvom rade som pokračoval v transformačných krokoch, ktoré v zdravotníctve prebiehajú už od roku 1990. Snažili sme sa mnohé z nich urýchliť a predpokladám, že výsledky, ktoré hovoria o pokroku v zdravotnom stave slovenského obyvateľstva, svedčia o úspešnosti našej práce. Mimoriadnu pozornosť sme venovali najmä onkoprevencii, čo sa určite v budúcnosti odrazí na zdraví občanov," rozhovoril sa Roman Kováč.
"Ak mám hovoriť o tom, čo sa nám nepodarilo, tak veľmi ma mrzí, že sme nepresadili zákon o zdravotnom poistení, ktorým by sa presadilo trojpilierové financovanie zdravotníctva. Poslanci tým, že o ňom odmietli rokovať, odmietli vyššiu kontrolu zdravotných poisťovní. Lepšie vedené účtovníctvo by neumožňovalo rôzne úniky finančných zdrojov a naopak zákon by dával možnosť nútenej správy v zdravotnej poisťovni s ekonomickými ťažkosťami, čo by znemožnilo krach ďalšej 'Perspektívy'. Druhá vec, ktorá ma mrzí, je, že stále pretrváva v myšlienkach niektorých odborníkov názor, že zdravotníctvo je čierna diera. Ako by si neuvedomovali, že keď nás priemerne stojí liečba jedného dôchodcu mesačne 1 700 korún a my naň dostaneme poistné 370 korún, nedá sa to zvládnuť. Je treba jasne povedať, ktoré kroky ešte musí zdravotníctvo urobiť na zefektívnenie svojej práce a koľko je nutné pridať na vstupoch. Pretože realita je taká, že finančných zdrojov do zdravotníctva ide málo," zdôraznil.
Plánovali ste v Košiciach vybudovať traumatologické a onkologické centrum so špecializovanou onkogynekológiou, onkochirurgiou, onkogermatológiou, chemoterapiou a rádioterapiou. Onkologický ústav sa podarilo uviesť do prevádzky v týchto dňoch, ostatné veci ostali v rovine plánov. Prečo?
"Súčasťou novootvoreného ústavu je klinika rádioterapie a onkológie a klinika gynekologickej onkológie. Hlavné ťažisko onkodermatológie je v diagnostike, takže je otázka vedenia ústavu, kedy si rozšíri ambulantnú zložku, alebo zavedie denný stacionár pre pacientov s nádorovými ochoreniami kože. Proces vzniku traumatologického centra sa nám nepodarilo celkom úspešne zavŕšiť. Jeho administratívny zrod by nám nepomohol, bolo by to nezodpovedné, najskôr je potrebné takéto pracovisko vybaviť priestorovo, personálne a prístrojovo. Niektoré prístroje pre urgentnú medicínu sme už do Košíc presunuli, ale vznik samotného centra chce ešte nejaký čas."
Pred poldruha rokom ste v rozhovore pre Korzár povedali, že rezort zdravotníctva sa už nesmie ďalej zadlžovať. Chceli ste obmedziť predpisovanie liekov a docieliť vyrovnaný rozpočet nemocníc. Nepodarilo sa ani jedno, ani druhé...
"Lieková politika je istým spôsobom naša prehra. Ministerstvo túto vojnu v súboji s farmaceutickými firmami prehralo. Bohužiaľ, naši kolegovia podľahli tlaku, nie vždy morálnemu, na predaj veľkého množstva liekov. Preto je dnes situácia na Slovensku taká, že každý občan, vrátane novorodenca, má ročne predpísaných minimálne pätnásť receptov. Ak vezmete do úvahy, že na predpise sú minimálne dve balenia liekov, môžete si predstaviť, čo všetko sme schopní nechať si predpísať. Pritom je pravdou, že mnoho týchto liekov je zbytočne znehodnotených, pretože pacienti ich nepoužívajú. V lekárňach majú obrovské koše na sústreďovanie týchto liekov a my potom platíme desiatky miliónov za zničenie tohto nebezpečného chemického odpadu... Na Slovensku sme zatiaľ nedokázali presadiť mechanizmus, ktorý funguje v susedných krajinách, a to zavedenie limitov pre jednotlivých lekárov. Nemeckí i českí lekári sa k takýmto limitom dobrovoľne prihlásili, žiaľ naši lekári ich zatiaľ odmietajú. Takúto vec nemožno presadiť zákonom, je to záležitosť uvedomelosti lekárov.
Čo sa týka lôžkových zdravotníckych zariadení, vydali sme sa cestou rušenia lôžkových kapacít i rušenia niektorých nemocníc. Tu na východ ale smeruje moja veľká výtka. Pretože v Košickom kraji pretrváva extrémna potreba ležať v nemocnici. Kým u vás leží v nemocnici na každých tisíc obyvateľov 230 ľudí, v Žilinskom kraji je to napríklad len 180. A tá nenávidená Bratislava má priemer 185... Takto sa nedá dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Preto sme zaviedli nový cenový výmer, ktorý tlačí na znižovanie počtu ľudí prijatých do nemocnice. Slováci nemajú vážnejšie ochorenia ani nie sú chorľavejší, ako ostatné národy v Európe a napriek tomu je počet ľudí prijímaných do nemocníc u nás podstatne vyšší. Preto sme zabezpečili rozvoj denných stacionárov a agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti, ktorých je na Slovensku 150, čo má smerovať k tomu, aby bol pacient liečený doma. Chýba nám ochota nemocníc vzdať sa ležiaceho pacienta. Tak ako je u mnohých občanov stále zakorenená myšlienka, že zdravotníctvo je zadarmo, tak je u mnohých zdravotníkov zakorenená myšlienka, že počet postelí musí byť využití na 90 percent. Preto sme v minulosti do nemocníc prijímali všetko, ale teraz sa to musí zmeniť. Ekonomické opatrenia, ktoré sme prijali, musia viesť k obmedzeniu zbytočných hospitalizácií a to by malo priniesť svoj výsledok."
Krátko po vašom nástupe do funkcie som sa vás pýtala, či nemáte obavy, že neutešený stav zdravotníctva, ktorý nesporne nepridal na popularite HZDS pred minulými parlamentnými voľbami, negatívne ovplyvní aj SDKÚ. Odpovedali ste, že občan možno ocení snahu o vytvorenie jasných vzťahov a zníženie úplatkárstva. Čo mi na rovnaký dotaz odpoviete dnes?
"Sú dva pohľady na zdravotníctvo. Jeden objektívne hodnotí, ako kvalitné zdravotníctvo máte, na základne presne stanovených kritérií používaných na celom svete. Takéto hodnotenie robila na Slovensku Svetová zdravotnícka organizácia a podľa nej sa spomedzi všetkých kandidátskych krajín na vstup do EU naše zdravotníctvo pohybuje na úrovni druhého až tretieho miesta. Toto je objektívny pohľad, ale jestvuje aj subjektívny, ktorý je pohľadom pacienta čakajúceho na nejaký medicínsky výkon alebo liek v lekárni. Dal som si vyhodnotiť všetky čakacie doby na operácie a zistil som, že u nás sa čaká dlho na výmenu umelého kĺbu, asi dvanásť mesiacov, kým vo Veľkej Británii, ktorá má veľmi kvalitné zdravotníctvo, sú to dva roky. Čakacia doba na operáciu žlčníka je na Slovensku tri-štyri týždne, anglický pacient čaká rok...
Myslím, že vo verejnosti nie je vyvážený objektívny pohľad na stav zdravotníctva. Čo sa nám naozaj nepodarilo, to je oblasť financovania zdravotníctva, kde sme na tom zle a môže nám to naozaj aj politicky poškodiť. Ale treba si uvedomiť, pred dvanástimi rokmi sme pacientov starších ako 60 rokov nedávali na dialýzu, ale nechali ich umrieť a všetci diabetici si pichali prasačí inzulín. Dnes sú nespokojní s tým, že nemajú diabetické pero s čistým ľudským inzulínom... Kedysi sme mali možno len dve pracoviská počítačovej tomografie a jedinú magnetickú rezonanciu. Dnes máme na Slovensku tridsaťsedem cétečiek a šestnáť magnetických rezonancií. To všetko stojí peniaze. Toto si ľudia neuvedomujú, človek je žiaľ tvor večne nespokojný."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
