nedávnej, toľko medializovanej autonehody a už stojí opäť na pódiu. Navyše rovno na poste viac ako lukratívnom, veď kto by nechcel robiť predskokana ruským Tatu? Na košickom amfiteátri nedávno úspešne zabával plnú tribúnu svojim spevom, o čosi viac hovoreným slovom a najviac svojim spievodným tanečným bandom. Keď prišli na rad ruské dévušky, odbehli sme za ním na chvíľu do zákulisia. Napriek evidentnej únave nám pochudnutý Ibrahim trpezlivo venoval pár minút zo svojho času na oddych.
Máš sa sebou ťažkú autonehodu, pobyt v nemocnici a mediálne naťahovačky o tvojej vine či nevine. Napriek všetkému si nezatrpkol a rozdávaš úsmevy na všetky strany. O čo si bohatší?
"Vieš, keby sa to dalo pochopiť bez toho, aby tým človek musel prejsť, bolo by to úžasné. Ale aj dieťa, kým si nepopáli ruku, dovtedy nevie, že oheň páli. Ja po tom všetkom, čo sa mi stalo môžem potvrdiť to známe - kým nejde o život, nejde o nič. Hovoril som to síce už predtým, ale zrejme som sa o tom musel presvedčiť ešte raz a takýmto spôsobom. Teraz jednoducho viem, že je to naozaj tak. Kým som ležal na tej nemocničnej posteli, modlil som sa najviac za to, aby som sa opäť mohol postaviť na vlastné nohy a začal chodiť. Odrazu som zistil, že nemám žiadne iné starosti a toto je jediné, čo ma naozaj zaujíma. Vôbec ma netrápilo, či budem mať ešte úspech, peniaze, nič. Len to, aby som opäť chodil."
To sa ti splnilo, nielenže chodíš po svojich, ale namieril si si to rovno na pódium...
"Sila vôle. Lekári len krútili hlavami, že zbytočne riskujem. No ja chcem žiť. Stále to beriem tak, že môj čas ešte neprišiel. Pánbožko ma asi má rád, keď ma tu nechal. Prešiel som si peklom, bolesti, čo som prežíval sa k ničomu prirovnať nedajú. Absolvoval som boj o život, ktorý som vyhral. Beriem to ako výzvu, že mám nadviazať na predchádzajúci život. Chcem sa vrátiť tam, kde som bol. Prioritou je pre mňa rozdávať ľuďom radosť. Tak som opäť tu. A budem to robiť, kým mi to bude umožnené."
Čo pre teba znamená, že absolvuješ spoločné koncerty s Tatu?
"Oslovili ma usporiadatelia. Obe dievčatá súhlasili s ich výberom a tak vystupujeme spoločne. Veľmi som sa tešil z tejto ponuky. Bolo to niečo nové, exotické, veľmi som bol na dievčatá zvedavý. Sú to strašne milé tvory. Majú ambície a muzika pre ne znamená veľmi veľa. Nie je to len o imidži, oni majú vážne veľmi rady hudbu a navyše sa nepretvarujú. Sú jednoducho samé sebou. Cítim to z nich. Mám pocit, že napriek rečiam okolo sa ozaj na nič nehrajú a majú sa úprimne rady. A vlastne čo je koho do toho? Je to ich vec, ich rozhodnutie, ktoré by sme mali rešpektovať."
Takže rozhodne nepatríš medzi ľudí, ktorí majú predsudky voči tým, inak orientovaným?
"Sám sa s predsudkami stretávam ako čierny, viem teda čo pre druhého znamená, ak ho za niečo odsúdite. Nik na to nemá právo. Oni chcú takto žiť a ja to rešpektujem. A mali by to robiť i ostatní. Najviac ma ale mrzí, že si s Lenou a Juliou nerozumiem. Neviem po rusky a oni nevedia po anglicky. Toľko by sme si toho mohli povedať. Hoci sme neboli až tak často spolu, aby sme na to mali možnosť. No musím povedať, že sú veľmi prajné. Keď sme prišli na autogramiádu, Julia hneď začala upratovať stôl zaprataný fľaškami, aby som mal priestor a neustále posúvala moju stoličku bližšie k sebe. Bolo to od nej veľmi priateľské. Napriek tomu, že sme si z dievčatami povedali veľmi málo, ich gestá hovorili za všetko. Sú to jednoducho kamošky a okamžite ma vzali za svojho. Naše prietaľstvo sa rozhodne neskončí týmto koncertným turné. Oni hviezdne maniere absolútne nemajú, nadradene sa správa skôr ich manažér."
Pripravuješ novú platňu. O čom bude?
"Rozoberám v nej aj vážne témy, nielen lásku, ale napríklad i chudobu či emigráciu. Takisto na nej bude viacero hudobných štýlov. Bude jednoducho odzrkadľovať moje nové životné obdobie. Spievam kvôli svojim fanúšikom. Kým ich mám, má to celé pre mňa zmysel. Preto by som chcel začať robiť hudbu, ktorá im niečo povie, niečo v nich zanechá. Hudba je oslava. Oslava každodenného života."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
