sedeli na lavičke. Kým Pavol Piatka sa na prešovský trávnik, ktorý tiež pozná dôverne nedostal, Marián Solotruk, tiež bývalý hráč Tatrana vybehol na ihrisko po zmene strán a práve on rozvlnil sieť za Ferencom. Excelentným volejom akoby si zaspomínal na staré prešovské časy...
"Bolo to vskutku pekné futbalové obdobie. Tatran hral najvyššiu súťaž. Dokonca vtedy o špicu tabuľky, nuž moje spomienky na tento klub sú veľmi príjemné," rozhovoril sa strelec seneckého gólu. "Futbalový život je už raz taký. Pôsobiská hráči menia a v každom sa chcú predviesť v tom najlepšom svetle. Prešovčanom na diaľku síce držím palce, ale v priamom súboji sympatie musia bokom. Za Senec som nastúpil iba druhý raz, takže z gólu mám úprimnú radosť." Už sa zdalo, že si odveziete tri body, keď prišlo vyrovnanie v samom závere. Z toho už asi takú radosť nemáte... "To teda nie. Ani z výkonu mužstva. Sme z neho rozčarovaní. Tatran má mladé a bojovné mužstvo. Práve touto vlastnosťou vydoloval bod." Senecký gól zariadili vlastne dvaja striedajúci hráči. Juska centroval, Solotruk zakončoval. To ako keby ste sa boli na lavičke dohodli... "Lopta mi letela ideálne na volej, na moju silnejšiu ľavú nohu. Sadla mi ako sa patrí a brankár v takom prípade nemá veľkú šancu niečo s tým robiť. Takéto situácie modelujem i na tréningoch. A vidíte, občas to vyjde i naostro. Horšie je to už s mojou "pravačkou". Napokon, videli ste, ako školácky som spálil druhú vyloženú šancu. Mať tak presnejšiu mušku, to by tatranci asi sotva dotiahli zápas do remízovej podoby." Na polročné hosťovanie do Senca ste odišli so Spišákom z ličartovského Steel Transu. Prečo ste takúto možnosť akceptovali? "V Ličartovciach som bol už dosť dlho a cítil som, že potrebujem nejakú zmenu, nájsť novú motiváciu. Je celkom možné, že o pol roka sa vrátim do Steel Transu a možno pomôžem k postupu Ličartoviec do prvej ligy. Nič nie je nemožné..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
