zamotali. Pre ktorúkoľvek z piatich strán, ktoré sa už dnes vidia v budúcej vláde, prináša nástup HZD zneistenie. Ale nie pre všetky rovnaké...
Navzdory strašeniu Mečiarom a vytváraniu dramatickej atmosféry ("najdôležitejšie voľby v histórii Slovenska" a pod.) bola doteraz JEDINÝM riešením povolebnej situácie "americká koalícia". Teda Smer-SDKÚ-ANO-SMK-KDH. (Prípadne nejaké podviaranty typu menšinovej vlády časti týchto subjektov.) Nič iného sa nenúkalo, čo vyplýva z logického prieniku troch faktorov: Amerického bojkotu HZDS, blízkosti pražského summitu NATO a stavu preferencií.
Tie sú natoľko výrečné, že tomuto úhľadnému scenáru by nezavadzal ani akýkoľvek výsledok SNS. Jednoducho preto, lebo združené preferencie "americkej koalície" sú už dlhšie ako rok - od vzniku ANO - na úrovni 50%. Jedinou otvorenou otázkou do volieb zostalo, či sa v kampani nepoškodia vzťahy v trojuholníku ANO-SDKÚ-SMER do tej miery, že vzájomná nevraživosť prebije ešte aj americké embargo na Mečiara.
Gašparovič, ak sú jeho percentá reálne, ale teraz premiešal karty. Hoci okrem Smeru zvyšné štyri strany koalíciu s HZD zatiaľ nepripúšťajú, tento dištanc je celkom inej kvality, ako negácia HZDS. Päť minút po voľbách sa môže nechuť k HZD rozpustiť; pod heslom "národnoštátnych záujmov" až do otvorených rokovaní. Gašparovičovi, aby sa dostal reálne do hry, postačí asi zopár verbálnych premetov. Takých, aké si, vzhľadom na voličov, nemôže dovoliť dnes; napr. že podporí zrušenie amnestií a že mu je ľúto niektorých (vý)činov, ktorých sa dopustil spolu s Mečiarom.
Dôležité je si pritom uvedomiť, že aby bolo HZD vtiahnuté do povolebného licitu, bohate stačí, ak ho do tanca vyzve jediná zo strán. A v prípade Smeru je priblíženie temer isté, keďže kritérium HZDS bez Mečiara Gašparovičova strana ideálne napĺňa. Naopak, asi jediné, čo by ešte mohlo kopnúť Gašparoviča späť do izolácie, by bolo rozšírenie americkej kliatby aj na HZD a jeho osobu. To je však dosť nepravdepodobné.
Všeobecne sa súdi, že príchod šiesteho do partie vyhovuje práve Ficovi, ktorý nejaké HZDS bez Mečiara dlho privolával. To je ale optický klam. Ak lepšie zaostríme dioptrie, uvidíme, že zo zvyšných štyroch subjektov sa ťažko nájde taká kombinácia troch, ktorá by sa do vládnutia so Smerom a HZD hrnula. (Kombinácia dvoch preferenčne nestačí.) KDH, SDKÚ a SMK už hodnú chvíľu prízvukujú, že majú k sebe najbližšie. Sotva sa stane, že by jeden z nich zamrzol na opačnej strane povolebnej skladačky než ďalší dvaja. Azda KDH, ktoré deklarovalo nechuť vstupovať do "strakatej" vlády. Dôvodný je ale predpoklad, že u KHD napokon preváži ešte väčšia nechuť byť s HZDS v opozícii.
Čo sa týka ANO, to by iste mohlo byť vyšachované, najmä vďaka všeobecnej averzii k Ruskovi. KDH, SDKÚ a SMK by však týmto urobili zlý kšeft, keďže by sa zbavili programovo bližšieho partnera a teda aj väčšieho vplyvu v prípadnom konkubináte so Smerom a HZD. Navyše, odstavenie ANO by znamenalo aj zrieknutie sa mediálneho krytia budúcej vlády.
Z týchto dôvodov je zrejmé, že z pohľadu Smeru je objavenie sa HZD skôr nešťastné. Kartu HZD totiž Fico nemá ako rozohrať proti iným stranám. A ak predsa túži byť spolu s Gašparovičom vo vláde, pôjde to najskôr iba cez rozšírenie päťkoalície na šesťkoalíciu. To je však v čelnom protiklade s predstavami Smeru, ktorý sníva o dvoj- či maximálne trojčlennej vládnej zostave.
Naopak, potenciálny vstup HZD do deja je práve pre Smer riskantný. Prvé preferencie totiž prezrádzajú, že vznikom HZD sa prvýkrát od začiatkov Ficovej strany vyrysovala zostava (SMK-KDH-SDKÚ-ANO-HZD), ktorá by dokázala vytlačiť do opozície HZDS a Smer súčasne. Dovolíme si tvrdiť, že toto je kľúčový prvok novej politickej konštelácie.
Čo je na tejto špekulácii, ktorú musia otestovať ďalšie prieskumy, podstatné a príťažlivé? Po prvé, na rozdiel od Fica Gašparovič nechce (a nemá ani najmenší nárok) byť premiérom. To by nielen podstatne uľahčilo povolebné dohadovanie, ale aj, po druhé, vylepšilo programové zameranie budúcej vlády. Totiž: Nevyprofilovaná strana HZD by nebola pre kvarteto SMK, SDKÚ, KDH a ANO žiadnou zábranou pri formulácii aj pomerne tvrdo reformných programov. Na rozdiel od Smeru, ktorý je razantný, ale orientovaný zmätočne, anarchisticky (zákon o preukazovaní pôvodu majetku) a v podstate antireformne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
