reprezentanti, nevynímajúc olympionikov. Hoci osud túto vrcholnú športovú métu Štefanovi Stanislayovi nedožičil, patril k vynikajúcim športovcov svojich čias vo svetovom i domácom meradle. Jeho biografické dáta (12. augusta 1902 v Ladomírovej - 10. júla 1986 v Prešove) hovoria, že uplynulo 100 rokov od jeho narodenia.
Zaľúbil si šport, našiel v ňom hodnoty pre svoj činorodý život. Najviac inklinoval k atletike a v nej si obľúbil skok do výšky. Štefan Stanislay vynikol nielen fyzickými danosťami, ale tiež nesmiernou svedomitosťou v tréningu, ba až asketickým odriekaním, lebo len tak mohol výkonnostne rásť v ťažkých podmienkach. Bol izolovaný mimo atletických centier a vypracoval sa na elitného atléta doslova ako samouk. Konzultantom mu bol najväčší odborník tej doby, iný stredoškolský profesor Ján Hajdócy z Trnavy.
Najlepšie roky aktívnej činnosti mal v období hospodárskej krízy. Na preteky do Prahy musel vynakladať vlastné skromné finančné prostriedky, neraz štartoval unavený po nočnej ceste vlakom proti odpočinutým súperom. Pritom získaval tituly a prekonával rekordy. Stanislay bol štvornásobným majstrom ČSR (v rokoch 1926, 1928, 1929, 1930), trojnásobným česko-slovenským rekordérom (186 cm, 188 cm, 190 cm), z piatich štartov v medzištátnych stretnutiach štyri vyhral. Žiaľ, posledný z jeho rekordov nebol oficiálne uznaný, lebo ho dosiahol v Budapešti (v roku 1929) a vtedy pravidlá ČSAAU rekordy dosiahnuté v zahraničí neuznávali.
Smolu mal Stanislay pred všetkými tromi olympijskými hrami, na ktoré bol potencionálnym kandidátom. Pred Parížom 1924 neuspel v kvalifikácii, pred Amsterdamom 1928 ho vyradilo vážne zranenie pri lyžovaní a pred Los Angeles mu už zranené koleno nedovolilo dostať sa do potrebnej formy. Pritom jeho "sweeney" bol skutočne svetový. Tabuľky z roku 1929 prezrádzajú, že bol druhý až štvrtý na svete: 192 cm Lasalette (USA), 190 cm ex aequo Köpke (Nemecko), Kimura (Japonsko) a Stanislay (ČSR).
Aj napriek tomu, že to mal Stanislay veľmi ťažké v športe i v živote (otec oslepol v I. svetovej vojne a on sa musel stať živiteľom rodiny, prečo sa dlho nemohol oženiť a založiť si vlastnú), nezanevrel na svoju celoživotnú lásku - atletiku. Trénoval, radil, funkcionárčil, budoval a pomáhať budovať... Športoval rekreačne do vysokého veku, bol nesmierne rád v prírode, poľovníčil. Organizačnej a funkcionárskej práci sa venoval istý čas profesionálne v orgánoch ČSZTV, no najmä na dobrovoľnej báze. Bol rád medzi mladými adeptmi atletiky, nechýbal na žiadnom podujatí, aby mohol priložiť pomocnú ruku. Štefana Stanislaya si pri 100. výročí jeho narodenia pripomíname spolu s pamätníkmi preto, lebo v prešovskom športe a atletike zanechal hlbokú stopu.
Autor: Miroslav Hazucha
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
