tomto momente nebolo podstatné. Dôležitejšie bolo to, že Porchomovskij sa stal prvým izraelským športovcom na dráhe Olympijského štadióna v Mníchove, ktorý sa tu predstavil od mníchovskej tragédie v roku 1972.
Pred 30 rokmi zahynulo v Mníchove jedenásť izraelských športovcov. A päť teroristov a jeden policajt. V septembri 1972 ôsmi teroristi z organizácie Čierny september získali rukojemníkov z radov izraelskej olympijskej výpravy. Piateho septembra sa s nimi zabarikádovali priamo v olympijskej dedine. Dvoch Izraelčanov zastrelili na výstrahu, ďalší mali slúžiť ako výmenný artikel pri prepustení dvoch stoviek arabských teroristov z izraelských väzníc. Spolokový minister vnútra SRN Hans Dietrich Genscher dvakrát dosiahol predĺženie termínu ultimáta. Podvečer 5. septembra Arabi s rukojemníkmi opustili olympijskú dedinu a nastúpili do dvoch pripravených vrtuľníkov. Tie pristáli na letisku Fürstenfeldbrück, kde mal nasledovať prestup do väčšieho lietadla. Podľa plánov teroristov malo odletieť do Egypta. Zásah nemeckej polície nebol najšťastnejší, po prestrelke teroristi vyhodili vrtuľníky do vzduchu. Olympiáda však pokračovala, napriek mnohým protestom a odchodom športovcov niekoľkých krajín. "The Games must go on," prehlásil vtedajší prezident MOV Avery Brundage, ktorého po olympiáde vystriedal na poste šéfa MOV Ír Michael Morris Killanin. "Mierovú myšlienku olympády nemôže narušiť hŕstka teroristov," znel pamätný Brundageho výrok. A tak bola narušená jeho pozícia, aj keď oficiálne odchádzal Brundage kvôli vysokému veku. Môžeme sa pousmiať, na podobných postoch sa to ľuďmi s patričným vekom doslova hemží...
Po 30 rokoch sa vrátili izraelskí športovci do olympijskej dediny v Mníchove, kde v roku 1972 počas olympijských hier pri rukojemníckej dráme zahynuli ich krajania. Vôbec, komplex olympijskej dediny bol športovcami využívaný prvýkrát od tragickej olympiády... Izraelčania štartujúci na ME v atletike hovoria, že byť na tomto mieste bolo pre ich krajinu veľmi dôležité. "Mníchov 1972 bola moja prvá reakcia, keď som sa dozvedel že európsky atletický šampionát bude práve v tomto meste. Urobil som všetko pre to, aby som sa na šampionát kvalifikoval, lebo som veľmi túžil tu byť," povedal bežec na 10 000 m Nili Abramski. Izrael sem poslal najväčšiu výpravu v histórii európskych šampionátov, reprezentovalo ho až 16 pretekárov. Väčšina z nich má rovnaký rodokmeň, ako Porchomovskij, bývalý ruskú reprezentant odišiel do Izraela v roku 1998, odvtedy reprezentuje štát s Dávidovou hviezdou. "Chceli sme svetu ukázať, že sa nebojíme a nikdy sa nevzdáme. V našich mysliach sa premietali tie hrozné veci čo sa tu stali, ale my sme sem museli prísť a dokázať, že ani niečo také nás nedokáže zastaviť," dodal Abramski. "Chceli sme ukázať, že terorizmus nemôže zvíťaziť," dodal optimisticky vedúci izraelskej výpravy Jack Cohen. Optimistom mohol byť, aj keď nemeckí organizátori priznali, že im kvôli bezpečnosti po chrbtoch doslova stekal pot...
Jedinou členkou izraelskej výpravy, ktorá bola v Mníchove prítomná i v roku 1972, bola Esther Rothová, pred 30 rokmi bežkyňa na krátkych tratiach. Tá si pred tragédiou v roku 1972 vybojovala účasť v semifinále behu na 100 metrov prekážok. Samozrejme, že ich už nebežala. "Stratiť účasť v behu bolo ničím v porovnaní s tým, že mi tu vtedy zabili môjho trénera, Amizota Šapiru," zaspomínala Esther Rothová, ktorá bola v Mníchove na "mieste činu" už pred piatimi rokmi, vtedy tu prišla i s vdovou po svojom trénerovi, Šašanou Šapirovou na spomienkový ceremoniál pri príležitosti 25. výročia Mníchova 1972. "Bola to moja prvá olympiáda, strašne som ju prežívala. A skončila najväčším úderom v mojom živote. Najprv bolo všetko ako krásny sen, všetci sme boli šťastní. Potom sa to zmenilo na zlý sen, žiaľ, bol neskutočne reálny."
Atletické ME sú za nami. Aj s istou symbolikou. Prvú zlatú medailu z atletických ME vybojoval pre Izrael výkonom 5, 91 metra (prekonal tak vlastný izraelský rekord - 5,90 metra - z júna tohto roku) v skoku o žrdi Alex Averbuch. Venoval ju svojmu otcovi a izraelskému ľudu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.