akciu na poslednú chvíľu odvolala v súvislosti s povodňovou situáciou na Slovensku. Lekárnici podľa jej hovorkyne Ernestíny Tóthovej nechceli pacientom ešte viac sťažovať ich situáciu. Štrajková pohotovosť ale naďalej trvá a k zatvoreniu lekární môže dôjsť aj v najbližších dňch.
Ako sme informovali, dlhy za lieky sa vyšplhali na šesť miliárd korún. Lekárnici sa obávajú, že aj keď bola odsúhlasená čiastka na oddĺženie rezortu zdravotníctva, do lekární sa dostane iba jej zlomok. Dôvodom je priorita vlády oddĺžiť zdravotnícke zariadenia, ktoré prechádzajú od štátu pod vyššie územné celky.
"Doplatia na to pacienti, pretože reálne hrozí, že im nebudeme schopní zabezpečiť lieky. Už ich totiž nemáme za čo nakupovať a našim dodávateľom došla trpezlivosť. Stopäťdesiatdňovú dobu splatnosti faktúr boli ochotní akceptovať iba kvôli sľubom vlády o oddĺžení verejných lekární, ktoré sa ale zatiaľ nenaplnili," hovorí prezident Regionálnej lekárnickej komory v Košiciach PharmDr. František Tamer.
Napriek tomu, že lekárnici plačú už dobré tri roky, lekární stále pribúda. Na Slovensku je ich okolo 1200, dlh na jednu lekáreň teda predstavuje vyše päť miliónov korún. Ako to, že s takými dlhmi dokážu prežiť?
"Dlhy za lieky nie sú len dierou v peňaženke lekárnikov. Je to mylná predstava, že iba my sme tí, ktorým chýbajú všetky tie miliardy. V skutočnosti štát dlhuje zdravotným poisťovniam, poisťovne nám, my distribútorom a tí zas výrobcom liekov. Šesť miliárd je suma, ktorá chýba v celom tomto reťazci.
A prečo kričíme najviac práve my? Podľa zákona sme povinní uhradiť faktúru za lieky do tridsiatich dní. Dodávatelia nám dosiaľ predlžovali dobu splatnosti v nádeji, že sa v závere tohto roka dočkajú svojich peňazí. Všetci sme verili, že po privatizácii strategických podnikov dôjde k bezodkladne plošnému oddĺženiu verejných lekární, ale ukazuje sa, že to bol len náš nesplnený sen. Vláda schválila nateraz vliať do zdravotníctva 3,7 miliardy korún, z čoho asi iba štvrtina pôjde pre lekárne. To je žalostne málo, obávame sa, že dodávatelia liekov začnú od nás žiadať platbu na drevo. Dve firmy to už v mojom prípade urobili," konštatuje František Tamer, ktorý je majiteľom košickej pohotovostnej lekárne.
To, že veľa lekární neskrachovalo pripisuje Tamer práve trpezlivosti dodávateľských firiem. Ale táto minca má aj druhú stranu. Viacerí dodávatelia majú ambíciu ovládnuť trh s liekmi a otvárajú si sami lekárne. Buď ako "eséročky" alebo cez nastrčené osoby lekárnikov, ktorým hrozil krach. Takéto lekárne majú dobre finančné zázemie a môžu si dovoliť nejaký čas škodovať. Keď sa situácia na trhu s liekmi zlepší, investície do nich sa distribučným firmám bohato vrátia. Pretože podobne ako veľké supermarkety vytlačia medzitým drobných živnostníkov z trhu - silným obchodným reťazcom jednoducho nebudú môcť konkurovať.
Problém je podľa Tamera aj v tom, že lekárnikov stavia legislatíva do nepríjemnej situácie. Zákon im ukladá povinnosť zabezpečiť lieky do dvadsiatich štyroch hodín, nikto im ale negarantuje, kedy dostanú reálne zaplatené. Prostriedky získavajú lekárnici z takzvaného doplnkového sortimentu - kozmetiky, čajíkov a vitamínov, za ktoré platia kupujúci na drevo. Aby zabezpečili pacientom lieky, prichádzajú o zisk, v opačnom prípade im hrozí odňatie licencie.
Keď sme už pri peniazoch, treba povedať, že ceny liekov sú regulované štátom. Preto aj keď pri ceste výrobca-dodávateľ-lekránik vzrastie cena lieku o viac ako 43 percent, v žiadnej lekárni nesmie prekročiť maximálne povolenú. Samozrejme, v jednotlivých lekárňach sa ceny liekov odlišujú, čo je spôsobené rozdielnou nákupnou cenou od rôznych dodávateľov. Tí si, rovnako ako lekárnici, prirátavajú k nákupnej cene obchodnú maržu, ktorej maximum je takisto limitované zákonom. U dodávateľov je to maximálne trinásť a u lekárnika 21 percent z ceny lieku.
Zdá sa to veľa, ale podľa Františka Tamera sa reálna výška marže pohybuje v priemere len okolo 14,5-percenta, pretože do ceny sa započítava desaťpercentná daň z priadnej hodnoty. Aj to ale môže byť pre niektorých tŕňom v oku. Treba si však uvedomiť, že lieky nie sú rýchlobrátkový tovar ako napríklad potraviny, ktorých sa denne predá oveľa väčšie množstvo. Okrem toho ich nemôžu predávať ľudia so základným či stredoškolským vzdelaním. Lekárnik predáva okrem tovaru aj odbornú informáciu a v prípade hrozby poškodenia zdravia pacienta nemusí liek pacientovi vôbec vydať.
Vráťme sa ale k protestným akciám lekárnikov, ktoré sú podľa všetkého iba nemým výkrikom do tmy. Tým, že na niekoľko hodín zatvoria svoje lekárne, prichádzajú predovšetkým sami o zisk - aj to je, popri ich už pochopiteľnej apatii, dôvodom, prečo sa stále menej lekárnikov k podobným aktivitám pripája. Ministerstvo zdravotníctva napriek tomu ich v podstate chabé pokusy o trošku pozornosti ostro odsudzuje, pričom argumentuje vydieraním občanov. Akoby samo nezlyhalo v liekovej politike.
Podľa slov ministra Romana Kováča sa na Slovensku predpisuje neúmerne veľa medikamentov, ktoré častokrát zbytočne končia v smetnom koši. Tie predpisujú lekári, nie lekárnici, ktorí sú iba povinní (!) liek pacientovi vydať. A akoby nezlyhala celá vláda, ktorá nebola schopná vyčleniť pre zdravotníctvo, ktorého celkový dlh predstavuje podľa odhadov už dvadsať miliárd korún, dostatok finančných zdrojov. Respektíve sa napriek veľkým sľubom ani nepokúsila o razantnejšiu zmenu systému a výrazne neoklieštila poskytovanú "bezplatnú" zdravotnú starostlivosť občanom, keď na to nemá dosť peňazí.
Už len zavedenie symbolického manipulačného poplatku za recept by znížilo počet tých, ktorí navštevujú lekáreň častejšie ako vlastnú kúpeľňu a odnášajú si odtiaľ mesačne kilá liekov. Rôznofarebných guličiek, práškov a roztokov, ktoré majú doma po ruke pre pocit bezpečia a po ich expirácii ich zas odnášajú späť do lekárne, alebo končia jednoducho v kontajneroch. Takéto plytvanie s liekmi si bohaté štáty dovoliť nemôžu. Radovým občanom Slovenska zatiaľ nedošlo, koľko ich stojí imaginárna "bezplatnosť", raz však za ňu budú musieť zaplatiť účet.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
