pohľadávok z čias RVHP metastázovalo do pokútneho biznisu, na ktorom sa od r. 1994 nabaľovali podnikateľskí "vymáhači" (Devín B) i štátna byrokracia. Na Slovensku i v Rusku. Po minuloročnom krachu DB sa do procedúry predsa len vnieslo viac svetla. Viditeľnosť však ešte stále nie je dostatočná.
V stredu rokovala vláda o ponuke na "vyrovnanie" časti zostatku dlhu (asi 40 mld. Sk) v hotovosti. Úvodzovky sú na mieste, keďže "vyrovnanie" by prinieslo do slovenského rozpočtu iba 30% odpísanej sumy. Taká je ponuka, ktorá ale má, navzdory zdanlivej nevýhodnosti, svoje rácio. Alternatívou je totiž doteraz preferované splácanie v tovaroch, ktoré sa dialo - za Mečiara i za Dzurindu - systémom mandátnych zmlúv netransparentnými a korupčnými metódami.
Vláda rozhodnutie odložila. Väčšinový súhlas ministrov narazil totiž na politické veto ministra spravodlivosti. Ten argumentuje nízkou výnosnosťou transakcie a uprednostňuje pokračovanie v tovarových deblokáciách. Kauza by teraz mala prejsť cez Koaličnú radu (KR), kde by sa ostatné strany mali pokúsiť nájsť s KDH spoločnú reč. Ak sa to nepodarí, na ďalšej vláde už môže väčšina Čarnogurského slobodne prehlasovať. Problém je, že KR už dobrú chvíľu nefunguje...
Rozhodovanie vlády vyzerá náročné, ide o desiatky miliárd. Treba ale vidieť jedno: Exaktne rozsúdiť, či je výhodnejší okamžitý, avšak iba tretinový "keš" na drevo, alebo zdĺhavé vymáhanie cez tovary, je nemožné. Nikto nedokáže predvídať ani politický vývoj v Rusku, ani kondíciu ruskej ekonomiky o rok či päť. Čiže schopnosť Rusov splácať v pomerne svižnom tempe, v akom sa umoruje dlh v priebehu posledného roka.
Ďalej je evidentné, že spôsob, akým sa z dlhu ukrajuje, nie je pre SR dvakrát výhodný. Dodávané komodity nie sú totiž vždy tým, čo republika nevyhnutne potrebuje, ale skôr iba z núdze cnosť ("berte, lebo nič iného aj tak na sklade nemáme"). Dobrou ukážkou zvlášť exkluzívnych deblokovaných tovarov je napríklad dobrodružstvo na Bajkonure - rozumej vystrelenie prvého slovenského kozmonauta... Alebo lietadlá TU-154, ktoré sú od r. 1998 okrasou hangárov Slov. aerolínií. Hustý výskyt majú aj kopy čierneho uhlia, populárne najmä od pamätného fototermínu Čarnogurského vo Vojanoch.
Argumentom proti platbe v hotovosti je netransparentný sprostredkovateľ, ktorý by mal slovenskú pohľadávku odkúpiť. Podozrenie, že ide o pokračovanie korupčných obchodov, vyzerá dôvodne, keďže vláda meno firmy, nastrčenej možno ruskou stranou, úporne tají. Dosť výstražne znie Hajnovičovo "vysvetlenie", že ide o spoločnosť, ktorú už jeho rezort využil pri tovarových deblokáciách. Čarnogurský dodáva, že má veľké dlhy v ČR.
Nepríjemný zápach umocňuje aj práve český príklad z minulého roka: Zemanova vláda vyprodukovala obrovský škandál, keď 2 a pol miliardovú pohľadávku predala za pol miliardy akýmsi mafiánom z gruzínskeho podsvetia. Špekulácie, kto všetko z bývalej českej vlády sa na tejto transakcii nabalil, neustali dodnes.
Existuje ale aj lepší precedens; tesne pred svojím odchodom z funkcie odpredala kus ruského dlhu aj Orbánova vláda a tentoraz kupujúcim neboli žiadni mafiáni, ale slušná rakúska banka. A výnos mali Maďari presne taký, aký je údajne aj pri našej ponuke - 31 percent. Dopadli teda lepšie ako Zeman, ktorý od Gruzíncov inkasoval iba 20 percent.
Na Orbána sa však zniesla kritika pre čosi iného. A totožnému motívu sa nevyhne ani Dzurindova partia: Pár týždňov pred voľbami by vlády už miliardové transakcie robiť nemali. Niežeby nemali mandát, ale politicky to vždy spadne do polohy, akoby si ešte chceli poslednýkrát hrabnúť... Azda to v danom prípade neplatí, ale vysvetlite to Ficovi a Ruskovi.
Z politického hľadiska má však odpredaj časti dlhu aj jednu veľkú prednosť. Totiž čím rýchlejšie sa agenda deblokácií vysporiada, tým lepšie pre slovenský verejný život. Uplynulých osem rokov je toho najpresvedčivejším dôkazom (Dzurindova vláda sa ledva usadila, a už tu bol škandál so Schmögnerovej "deblokačným" listom ruskému rezortnému kolegovi). Niet rozumného dôvodu si myslieť, že v slovensko-ruskom prostredí a kultúre by sa tento biznis dal niekedy robiť aj poctivo.
Keby teda vláda našla v sebe silu odtajniť sprostredkovateľa a zverejniť detaily zmluvy, bolo by dlhodobo najvýhodnejšie sa tohto bremena zbaviť. Veď aj keby sa udržalo terajšie tempo umorovania dlhu tovarovou cestou (na čo ale neexistuje žiadna garancia), vynulovanie ruského počítadla "hrozí" najskôr okolo r. 2008.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
