za vinu, že od 16. apríla do 8. februára 2000 a od marca do augusta lanského roka, v rodinnom dome fyzicky a psychicky týral svoju manželku Martu. Bil ju a minimálne osem dní držal zavretú v dome. Nedovolil jej udržiavať ani len základnú hygienu a bránil jej, aby sa stretávala s deťmi.
Tak sa to malo diať podľa obžaloby prokurátora, ktorý dospel k záveru, že Jozef H. takýmto konaním manželku nielen stresoval, ale vzbudzoval v nej aj strach a obavy o svoj život a zdravie detí. To bol hlavný dôvod, pre ktorý sa pani Marta rozhodla odísť zo spoločnej domácnosti. Nie však sama, ale spolu so svojimi štyrmi dcérami...
"Problémy v našej rodine začali už v roku 1993. O šesť rokov neskôr sa manželova agresivita, keď bil mňa a aj deti, začala stupňovať. Vyvrcholením jeho násilnického správania voči mne bolo to, že ma znásilnil. Odmietala som ho, ale napriek tomu zo mňa postrhával šaty a čo nevedel roztrhnúť, to prerezal, alebo prestrihol… Bránila som sa, ale manžel aj tak urobil čo si zaumienil. Nešla som k lekárovi, ani na políciu, pretože som sa ho bála," uviedla pred vyšetrovateľom pani Marta.
Podľa pracovníčky sociálnej starostlivosti majú rodinu H. v evidencii už od roku 1995 a o tom, čo sa v nej dialo, vedela z rozprávania manželky Jozefa H. Odvtedy, čo ich navštívila a prosila o pomoc, s odôvodnením, že ju manžel vyhodil z bytu. Jej dve maloleté dcéry neskôr pred vyšetrovateľom priznali, že videli, ako otec bil mamu rukou po hlave... Ich staršia sestra Vera uviedla, že bola svedkom toho, ako otec chytil a ťahal mamu za vlasy, pretože ju nechcel pustiť do izby k nim. Mildred okrem toho vypovedala, že keď otcovi odporovala, resp. sa postavila na stranu mamy, kričal na ňu alebo jej dal kvôli tomu, že ju bránila, "po pysku".
Jozef H.spáchanie skutkov, z ktorých ho viní obžaloba, poprel. K týraniu manželky uviedol len toľko, že sa hádali a mali vážne rodinné rozpory kvôli nepriaznivej finančnej situácii. Tvrdil, že manželku nebil, o čom svedčí aj skutočnosť, že ju v súvislosti s bitím nikdy neošetroval lekár. K znásilňovaniu manželky sa odmietol vyjadriť.
Správanie sa obžalovaného k manželke aj k deťom, ktoré boli celé roky svedkami toho, ako ich otec ubližuje mame, bolo dôvodom na vyšetrenie jeho duševného stavu. Znalci z odvetvia psychiatrie u neho zistili psychózu. Je to duševná choroba, v ktorej ide o bipolárnu efektívnu poruchu, manickú fázu s psychotickými prejavmi. Jozef H. absolvoval psychiatrické liečenie a v bol prepustený do ambulantnej liečby. Naposledy bol z kliniky, kde sa liečil kvôli depresii a mánii, v marci 2000 prepustený do ambulantnej ochrannej liečby. Psychiatrické liečenie v súvislosti s jeho ochorením neabsolvoval prvý raz. Uvedeným duševným ochorením trpí už 19 rokov a v súvislosti s tým bol osemkrát hospitalizovaný.
Vzhľadom na uvedené okolnosti nie je jasné kedy, a v akom štádiu choroby sa skutkov, z ktorých ho žaluje prokurátor, dopustil. Je však zrejmé, že ich spáchal pod vplyvom choroby, ktorou trpí. To podľa znalcov znamená, že jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli podstatne znížené. A to aj v prípade opakovaného znásilňovania manželky, ktoré popiera.
Znalci sa na základe vyšetrení obžalovaného prikláňajú k tomu, aby zostal naďalej v ambulantnej liečbe. A to s tým, že v prípade zhoršenia jeho zdravotného stavu, by bolo nutné uloženie ochrannej psychiatrickej liečby.
Jozef H. bol doposiaľ päťkrát súdne trestaný. Naposledy, v januári tohto roku, sa pred Okresným súdom Košice I zodpovedal z trestných činov vyhrážania sa smrťou a výtržníctva. Súd v tomto prípade upustil od jeho potrestania, no uložil mu ochranného psychiatrické liečenie, z ktorého bol prepustený v máji do ambulantnej liečby. Čoskoro však Jozef H. bude stáť opäť pred súdom, ktorý rozhodne o jeho vine, či nevine v súvislosti s týraním a znásilňovaním manželky. Spoločenská nebezpečnosť jeho konania je zvýšená tým, že malo negatívny vplyv na osobnostný vývoj jeho dcér.
(Mená dievčat sme z etických dôvodov zmenili)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
