po svojom raketovom štarte takmer automaticky zaraďovaná do repertoárov každej lepšej akcie nielen v Košiciach. Basgitarista Bobo, perkusionista Džuzo, gitarista a spevák Molko, no a silná spevácka zložka - Silvia a Martina, pútajú pozornosť svojskou hudobnou produkciou, o ktorej kvalite svedčí nielen ohlas verejnosti, ale i úspešné umiestnenia na odborných súťažiach. Bolo načase zistiť, čo sú vlastne zač. Tak sme sa porozprávali s Molkom a Bobom.
Napriek tomu, že pôsobíte v Košiciach ozaj veľmi krátko, paradoxne ste za obmedzený čas zožali viacero úspechov, vďaka ktorým ste si už medzi hudobnými fajnšmekrami vybudovali slušné meno. Objavujete sa čoraz častejšie na množstve akcií, vaša popularita stúpa. Ako sa na svoj náhly vzostup pozeráte vy sami?
"Na to, že sme vznikli len vo februári tohto roku, sme už stihli obsadiť v rámci celoslovenského finále súťažného festivalu Porta striebornú priečku a získať cenu diváka v konkurencii asi tridsiatich kapiel. Následne sme postúpili do Ústí nad Labem na trampskú Portu. Potom sme sa stali laureátmi celoslovenskej súťaže Strunobranie spomedzi štyridsiatich účinkujúcich, ktorí sa dostali do finále. Okrem toho nás vybrali popri troch víťazoch súťaže U. S. Steel Talent Night ako náhradníkov, vďaka čomu bude naša skladba zaradená na CD-čko zostavené z tvorby víťazov. V rámci záverečného ceremoniálu tiež vystúpime v septembri na veľkom koncerte na Hlavnej v Košiciach."
Ide o súťaže, ktoré sú orientované prevažne folkovým a country smerom, vy však z tejto škatuľky vybočujete. Ako by ste sa sami charakterizovali?
"Áno, priraďujú nás do kategórie trampskej, country a folkovej hudby, ale len preto, že náš štýl sa dá odhadnúť len veľmi ťažko. Rozhodne však nejde o žiaden zo spomenutých žánrov. Naše texty sú postavené na silnej poetike a výraznej melódii, ktorá evokuje latinskoamerické rytmy a miestami zasahuje až k jazzu. Našou výraznou devízou sú obe speváčky, ktoré sú veľmi dobre hlasovo vybavené a na ich vokálnych linkách sú skladby vlastne postavené. Toto nás výrazne odlišuje od ostatných interpretov a vytvára charakteristický prejav, ktorým sme na súčasnej slovenskej scéne svojskí. U nás je podobných kapiel málo, preto možno u mnohých evokujeme český Nerez, aj keď nie je našou abmíciou sa im podobať."
Váš názov sa teší minimálne takej pozornosti ako vaša hudba...
"V čase vzniku kapely Bobo držal drastickú odtučňovaciu kúru. Jej výsledky ho privádzali do beznádeje rovnako, ako výsledky našich prvých skúšok. Z toho potom spontánne vznikol názov, pretože kapela Bobovi privádzala stresy, z ktorých by teoreticky dokázal i schudnúť (smiech). Na rozdiel od ostatných členov bral ako jediný kapelu vážne a všetkých nás prekvapil, keď nás po mesiaci existencie prihlásil na Portu. Ukázalo sa, že spravil dobre, čím sa naše ambície spojili a začali sme sa brať trochu vážnejšie."
Na svojom konte máte i nedávno nahratú demo-snímku, čo s ňou ďalej?
"Na platni sú štyri naše skladby a jedna upravená ľudovka. Plánujeme ešte dodatočný mastering a potom by sme CD radi ponúkli rádiám a organizátorom rôznych kultúrnych akcií. Na vydanie oficiálneho albumu máme ešte dosť času, prioritou je pre nás najmä živé hranie, pokiaľ možno čo najčastejšie."
Dobrá zvesť o vás sa rýchlo šíri i k organizátorom letných festivalov, na ktoré sa dostanú len interpreti, ktorí už majú čo-to za sebou...
"Áno, to je pravda, práve preto si vážime, že sme toho roku dostali možnosť zahrať si na prešovskom Sigorde, kde s nami rátajú o rok na veľkej scéne. V auguste nás čaká festival Vandermúza pri Púchove, chýbať nebudeme ani na prvom ročníku košického folk-country festivalu Mosty. V ten istý deň hráme i na feste v Šuňave a v septembri nás čaká koncert, ktorým sa uzatvára Košické hudobné leto. Ponuky už pomaličky prichádzajú samy, čomu sme veľmi radi. Plánujeme na sebe čo najviac pracovať a snáď sa čoskoro dočkáme už i samostatného koncertu."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
