dokázal v 50. a 60. rokoch uplynulého storočia dostať publikum do takého hysterického kolapsu, z ktorého niekoľko hodín nebolo návratu. Bez neho by dnešná populárna hudba nikdy nemala tú tvár, akú má a nikdy by nebola tam, kde je. Bol populárnejší ako Micky Mouse, Coca-cola alebo hociktorý americký prezident. Sen o chudobnom chlapcovi, ktorý sa preslávil a stal sa milionárom to je skutočný príbeh Kráľa rock and rollu Elvisa Aarona Presleyho.
Už Elvisovo narodenie 8. januára 1935 akoby predurčovalo tragickosť jeho života pri pôrode jeho brat-dvojča Jesse zomrel šesť hodín po pôrode. A Elvis sa za nim pobral o 42 rokov neskôr. Medzitým sa však stihol prepracovať z chudobného mládenca na fabriku produkujúcu milióny dolárov a natrvalo sa vpísať do histórie populárnej hudby.
Elvisovu kariéru odštartovala náhoda. Od malička spieval v kostolnom zbore a na školských večierkoch, a keď jeho mamka oslavovala narodeniny, rozhodol sa obdarovať ju vlastne nahratou pesničkou. Vybral sa do nahrávacej spoločnosti a za štyri doláre natočil súkromnú nahrávku My Happiness. Tá síce neprerazila nikde, ale zapáčila sa majiteľovi firmy, ktorý pozval Elvisa na nahrávanie znova s ďalšími hudobníkmi. Náhoda chcela, že počas prestávky, keď hudobníci len tak voľne improvizovali, sa k nim pridal úplne voľne aj Elvis. Ohúrený majiteľ okamžite priletel a prikázal im skladbu zahrať znova, tentoraz so spusteným magnetofónom. Skladba dostala názov That´s All Right Mama a okamžite prerazila v lokálnom rádiu.
Elvis podpísal nahrávaciu zmluvu so značkou Sun Records a zároveň dal výpoveď vo firme, kde pracoval ako vodič nákladiaka. Sled udalostí bol závratný. Množstvo koncertov a vystúpení, úspechy v rádiach, nahrávanie v štúdiach a tisíce predaných platní to všetko bolo dostatočným dôvodom, aby sa neznámeho mladíka knisajúceho sa na pódiach s gitarou v nespútaných erotických variáciach ujalo renomované hudobné vydavateľstvo RCA Victor. Ďalej sa platne predávali už na milióny, Elvis sa stal stredobodom pozornosti v novinách a časopisoch nie len v Amerike, ale aj v Európe. Po televíznych vystúpeniach prišli aj celovečerné filmy, ktoré ešte výraznejšie znásobili Elvisovú celosvetovú popularitu.
Elvisovým hlavným sídlom prakticky až do konca života sa stala hacienda v predmestí Memphisu s honosným názvom Graceland. Tento palác, do ktorého sa postupne nasťahovali takmer všetci Elvisovi príbuzní, sa mal stať Kráľovým útočišťom súkromia pred verejnosťou. Vždy obkolesený ochrankou a množstvom neodmysliteľného personálu (ktorých sám nazýval mafiou) Elvis paradoxne nikdy nepochopil, že práve títo ľudia sústredení v Gracelande najviac narúšali jeho súkromie.
S pribúdajúcou slávou sa postupne menil aj Elvisov životný štýl. Hoci sa vo voľných chvíľach snažil o pravidelné športovanie americký futbal, racketball, zápasy na kolieskových korčuliach, karate, jazdectvo s pribúdajúcimi rokmi sa začal čoraz väčšmi prejavovať jeho zdedený sklon k obezite. Bolo to spôsobené vplyvom nesprávnej výživy kopami banánov, zemiakovej kaše a tôrt všetkých druhov, ktorými sa Elvis nevedel nasýtiť. Reagoval na to priam masochisticky: medzi dvoma filmami sa zakaždým vykŕmil, aby vzápätí hladoval a čo najrýchlejšie "dosiahol" postavu, čo sa zmestí do bermudských šortiek a priliehavých kombinéz.
K tomu sa pridružila nuda. To, ako trávil svoj voľný čas, vzbudzovalo takmer odjakživa v ľuďoch dojem, že sa pokúša dohnať zábavu a rozptýlenie, ktoré mu boli ako "chudobnému belochovi" v detstve odopreté. Prenajímal si na noc celé zábavné parky, aby mohol jazdiť na autíčkach, a kiná, kde mu donekonečna premietali jeho obľúbené filmy. A vždy a všade sa vôkol neho grupovali priatelia, známi a fanúšikovia, najmä dievčatá (pekná tvárička a mravné správanie boli podmienkou), akoby sa bál samoty, akoby bez ustavičného zbožňovania nemohol žiť. Aj riskantné preteky traktorov a naháňačky na motocykloch po hradskej vedúcej okolo Gracelandu a políciou uzavreté na niekoľko hodín vyvolávali dojem, že synček privčas opustený mamičkou si vedome chce zachovať zážitkovú a duchovnú úroveň chlapca, že si vyčarúva zdanlivý a náhradný svet, v ktorom sa nestarne, v ktorom je šéfovi všetko dovolené.
Je nesporné, keď Elvis pracoval, vydával zo seba všetko až do vyčerpania, ale po práci sa venoval bizarným, ba až chorým radovánkam. Strieľal do lámp v bazéne a usporiadával bitky s poduškami či súboje s vodnými pištoľami. Okolo vily sa tlačili davy pekných dievčat v nádeji, že práve ich si Elvisovi kumpáni vyberú na povestné večierky. Potom sa tie vyvolené smeli malebne zoradiť vôkol "kráľa", dlhé hodiny sa s ním dívať na televíziu, smeli sa smiať, keď to pán očakával, a zavše s ním vojsť aj do spálne, čo však vraj bol skôr frustrujúci zážitok.
Rešpektujúc osobnosť Elvisa a všetko kladné, čo v živote a v hudbe urobil, treba konštatovať, že v súkromnom živote sa z neho stával náladový tyran, ktorý sa nevedel ovládať. Rozbíjal obrazovky, keď sa na nich zjavila tvár speváka, ktorý sa mu nepáčil, hádzal rozličné predmety po dievčatách, ktoré naňho všade striehli a pokúšali sa mu prihovoriť, strieľal do áut, keď nechceli naštartovať, a iba náhode a ostražitosti Elvisových ochrankárov možno vďačiť za to, že pri týchto desivých prestrelkách nevyparatil nič vážne či tragické. Nerobil to zo zlosti, iba sa nevedel ovládať a dajako sa musel v súkromí odreagovať. Jeho život sa stal takým prázdnym ako úlohy vo filmoch. Ani vidina dobrých zárobkov ho už nevábila. Peniaze mu síce umožnili uspokojiť excentrické želania (kúpil si naraz napríklad deväť motocyklov značky Harley-Davidson, alebo slávny "zlatý" cadillac, ďalej jachtu, ktorá kedysi patrila istému prezidentovi, či lietadlo typu Convair, ranč s rozlohou 64 hektárov alebo identifikačné náramky zo 14-karátového zlata s gravírovaným menom pre všetkých svojich "strážnych psov"), ale zároveň podporoval jeho sklon k lenivosti, tučnote a bezočivosti, slovom k sebauspokojeniu. Elvisov cadillac pravidelne spôsoboval v doprave chaos, takže ho čoskoro predal svojej gramofónovej firme, ktorá ho ukazovala na reklamných podujatiach namiesto "kráľa".
Neodmysliteľnou súčasťou Elvisovej kariéry bol jeho manažer Plukovník Parker, ktorý ho sprevádzal prakticky celou jeho kariérou. Práve on presvedčil v roku 1955 firmu RCA, aby Elvisa vykúpili z firmy Sun Records. A keďže mal dobrý nos na peniaze, vzdal sa všetkých svojich dovtedajšich aktivít a stal sa Elvisovym oficiálnym manažerom. Navzdory neskoršej kritike manažerských taktík, úspešne podporoval hystériu a tým budoval solídne základy Elvisovho ďalšieho napredovania. Dokázal vyťažiť obrovské peniaze aj z navonok malých a s biznisom nesúvisiacich udalostí (ako napríklad Elvisov odvod a návrat z vojenčiny) a stal sa majstrom psychologických pásc, v ktorých jeho zverenec vždy napokon uviazol. Elvis mu slepo veril a bez výhrad ho poslúchal. Parker napokon dokázal vytĺcť peniaze aj so samotnej Elvisovej smrti, ktorá znamenala opätovný nárast už upadajúcej presleymánie.
Vrelý a výnimočne dobre fungujúci vzťah medzi Presleym a Parkerom sa stal terčom rôznych špekulácii. Elvisova bývalá manželka Priscilla Beaulieuová po Elvisovej smrti obvinila Parkera, že v skutočnosti sa volá Andreas van Kuijk, je Holanďan bez amerického občianstva a tým i bez možnosti voľného cestovania po svete, a že práve preto obostrel Elvisa filmovými scénami a nikdy ho nenechal koncertovať mimo Ameriky. Známy londýnsky publicista Derek Johnson, ktorý mal snáď ako jediný novinár vždy otvorené dvere k Elvisovi, zverejnil po Parkerovej smrti priam detektívnu historku: Elvis sa mu údajne raz zveril, že v pätnástich rokoch zabil autom človeka a ušiel. V slabej chvíli to povedal Parkerovi a ten ho nato začal vydierať a ovládať...
Ako to už pri osobnostiach býva, aj v živote Elvisa mali svoje miesta vždy aj ženy. Bojazlivému Elvisovi už v puberte pomáhal s prvými milostnými dobrodružstvami jeho starší bratranec. Po stálejšej priateľke Dixie Lockovej nasledovalo obdobie bezvýznamných známostí na krátke obdobie, ktoré ukončil rok 1957, keď bola podaná prvá žaloba na Elvisa o uznanie otcovstva. Opäť si našiel trvalejšiu známosť memphiskú televíznu herečku Anitu Woodovú, vzťah s ktorou vydržal do marca nasledujúceho roku. Keď sa Elvis dostal do hollywoodskeho kolotoča filmových nakrúcaní, pravidelne sa zamilovával do svojich partneriek (Debbie Pagetová, Ann-Margret, Deborah Walley). Známy je Elvisov výrok z roku 1960, keď sa ho na istej konferencii jeden novinár opýtal, či sa hodlá oženiť: "Načo kupovať kravu, keď všade dostať mlieko." O sedem rokov na to sa oženil s Nemkou Priscillou Beaulieuovou. Ich manželstvo vydržalo napokon do októbra 1973, keď už od februára 1972 spolu nežili. Priscillu nahradila na takmer štyri roky Linda Thompsonová. Od novembra 1976 žil s Ginger Aldenovou, bývalou sekretárkou, ktorá ostala po jeho boku až do Elvisovej tragickej smrti.
Priscilla Beaulieu padla do oka Elvisovi počas jeho základnej vojenskej služby v Nemecku v septembri 1959, keď mala Priscilla iba 14 rokov. O rok už trávili spolu (so súhlasom Priscilliných rodičov) vianočné sviatky v Gracelande. Stala sa Elvisovou spoločníčkou pri jeho návratoch domov počas prestávok medzi nakrúcaním filmov. 1. mája 1967 sa definitívne stala Elvisovou manželkou. Presne po deviatich mesiacoch sa Elvisovi a Priscille narodila dcéra Lisa Marie. Manželský život s Elvisom však nebol jednoduchý. Kým Elvis natáčal filmy, nahrával platne a absolvoval koncertné šnúry, Priscilla sa starala o dieťa. Keď sa napokon Elvis predsa len ukázal doma, nikdy ho nemala iba pre seba, vždy sa oňho musela s niekym deliť. Elvis potreboval mať okolo seba množstvo ľudí, ktorí ho zabávali a obsluhovali. Zaobišiel sa bez nich iba v spálni a kúpeľni. Spočiatku sa snažil prestávky medzi filmovaním a nahrávaním vypĺňať súkromnými dovolenkami len s Priscillou , no i počas nich neostali nikdy úplne sami. Okrem ďalších Elvisových záporných vlastností (egocentrizmus, panovačnosť), ktoré v konečnej miere vždy prevýšili tie kladné (veľkorysosť, životný elán), bol tu ešte Elvisov neprirodzený nočný režim - pravidelne spával až do popoludnia. a keď konečne vstal, venoval sa svojim radovánkam a zábavkam. Spočiatku sa Priscilla aj snažila s nim držať krok, no jej biologické hodiny šli jednoducho celkom inak. A keď to už ďalej nešlo Priscilla aj s dieťaťom Elvisa opustila. I keď Elvis spočiatku hrozne zúril, na rozvode v Santa Monike a aj po ňom, sa s Elvisom zblížila a až do jeho smrti udžiavali prakticky priateľské vzťahy. Priscilla sa neskôr venovala herectvu (známa zo seriálu Dallas), Lisa Marie sa vydala najskôr za hudobníka Dannyho Keougha, s ktorým mala dcéru Danielle, v deväťdesiatych rokoch spôsobila rozruch krátkodobým vypočítavým manželstvom s Michaelom Jacksonom.
What Happened? Pod týmto názvom sa objavila knižka bývalých Elvisových spolupracovníkov, odhaľujúca tmavšie stránky Elvisovho života. Po odchode Priscilly sa čoraz častejšie odriekali koncerty na poslednú chvíľu. Takmer pravidelne sa argumentovalo zápalom pľúc, ochorením dýchacích ciest, ochorením žalúdka, chorobou očí. Tieto ochorenia si nik nevymýšlal. Verejnosť však nevedela, že všetky tieto choroby súviseli s Elvisovou narastajúcou závislosťou na liekoch. Nedokázal sa už totiž udržať na nohách bez povzbudzujúcich práškov, ktorými sa usiloval vzchopiť a prekonať pôsobenie uspávacích práškov, bez ktorých zase nebol schopný zaspať. K tomu treba pridať nemálo liekov na odtučňovanie a na tíšenie bolestí už spomínaných chorôb. Väčšie dávky a experimenty s mixážou týchto liekov spôsobovali, že Elvis ich už nevyužíval ako lieky, ale zneužíval ako drogy. Odrazom sa stali aj čím ďalej, tým horšie vyznejúce nahrávky, zmenšujúci sa počet piesní na koncertoch, ich neočakávané ukončenia, prípadne nedokončenia, predlžovanie rečnenia medzi skladbami. Posledné mesiace pred smrťou už Elvis vôbec nekoncertoval, vyhýbal sa verejnosti a celé dni trávil vo svojej izbe. Niektoré škandalózne plátky ho nazývali "nafúknutým balónom" kvôli nepopierateľnej nadváhe. Akoukoľvek významnou osobnosťou Elvis bol, jeho liekmi presiaknutý, návykovým látkam neodolajúci a psychikou zbortený telesný úpadok sa už nijako nedal zastaviť.
Elvis Presley zomrel 16. augusta 1977. Pri odchode do kúpeľne za nim priteľka Ginger Aldenová zavolala: "Ale nezaspi!" a Elvisove posledné slová boli: "O. K., nezaspím." Po niekoľkých hodinách ho našla skrúteného pod stoličkou v kúpeľni, nedýchal a jeho telo bolo studené. Nepomohli ani oživovacie pokusy blízkeho priateľa Joea Esposita, ani narýchlo privolaný Elvisov osobný lekár. Okamžite ho previezli do memphiskej nemocnice, kde ho taktiež oživovali, no neúspešne. Za oficiálnu smrť označilo vedenie nemocnice 15 hodín 30 minút a za príčinu smrti "poruchy srdcového rytmu".
Neskoršie toxikologické vyšetrenia potvrdili v Elvisovom tele takmer tucet rozličných drôg. Ale vo všetkých prípadoch šlo iba o povolené, lekármi predpísané a v lekárňach na recept dostupné lieky. V médiach sa následne ozvali špekulácie o umýselne nie presne definovanej príčine a času smrti, aby lekári nemuseli priznať, že "oficiálne predpísaná" koncentrácia liekov mohla mať priamu súvislosť s Elvisovou smrťou, čo by vrhalo zlú povesť na celý zdravotnícky systém v USA včetne farmaceutického priemyslu.
18. augusta 1977 bol Elvis Presley pochovaný na cintoríne v Memphise vedľa matky Gladys. Z Gracelandu ho odvádzal symbolicky sprievod deväťnástich Elvisom tak obľúbených, cadillacov. Najvyššiu poctu, akú si mohol pred Američanmi vyslúžiť, mu zložil prezident James Carter, ktorý predniesol v médiach oficiálne smútočné vyhlásenie, prvé v dejinách USA pri príležitosti úmrtia speváka, obsahujúce hodnotenie Presleyho umenia.
Autor: Robert BUČEK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
