ale najčastejšie ako izbovú rastlinu. Všetky figovníky po reze produkujú mliečnu šťavu (gumovník latex), ktorá postupne tuhne. Ešte aj dnes sa z nej občas vyrábajú žuvačky. Známe sú posvätné figovníky pre hinduistov a budhistov, ale tiež figovník "škrtič", ktorého konáre začínajú rásť na cudzích stromoch a vytvárajú si vzdušné korene, aby mohli žiť cudzopasne. Figovníky sa medzi sebou líšia svojím rastom, tvarom listov, kvetmi a plodmi.
Figovník mal tiež svoje miesto v mytológii. Eva v raji poskytla Adamovi zakázané jablko, ale mohla to byť figa alebo pomaranč. V raji si svoju pohlavnú odlišnosť zakrývali figovým listom. Plodom figovníka sa v rozprávkovom svete pripisovala zázračná moc. Figovníky sa pestujú kvôli chutným a výživným plodom, ktoré na dozretie potrebujú niekoľko mesiacov. Vyrastajú z kvetov, umiestnené za listami a nájdeme ich rásť na ktorejkoľvek časti stromu.
Kelti mu vo svojom stromovom kalendári vybrali dni od 14. 23. júna a od 12. 21. decembra, dni pred letným a zimným slnovratom. Aký strom, takí sú aj ľudia. Dokážu byť schopní a tvoriť spoločenské hodnoty, ale tiež žiť ako príživníci, na úkor iných. Navonok sa zdajú veľmi citliví, ale v sebe skrývajú vlastnosti "škrtičov" a tyranov
Figovníkoví ľudia sa narodili v najdlhších a najkratších dňoch roka. Vo svojom živote si nevedia nájsť správny vzťah medzi citom a rozumom, kľudom a hektikou, sladkosťou a horkosťou života. S obľubou sa vedia prikláňať v názoroch raz na jednu a inokedy na druhú stranu. Jednoznačné postoje sú pre nich škodlivé. Sú rozporuplní ľudia. Život im často prináša horkosť a ťažkosti, ale podobné životné podmienky vytvárajú pre svojich životných partnerov. V živote hľadajú pravdu, spravodlivosť a sladkosť, ale skôr sa stretávajú s opakom horkosťou a horkosť života prenášajú na svojich spoločníkov. Ak sú takto naladení, nemali by vstupovať do dôležitých životných vzťahov, ale radšej sa utiahnuť do ústrania. Ich osobným šťastným číslom je dvadsiatka a z drahokamov opál, ktorý im pomáha prekonávať precitlivenosť.
Rozprávanie ukončím keltskou povesťou: Bohyňa lesov prorokovala Dyonasovi pri narodení jeho dcéry Vivian, že po nej zatúži najmúdrejší muž. Ten ju vo všetkom počúvne, ak sa jej podarí získať jeho tajomstvo kúzla ešte predtým než sa doňho zamiluje.
Po rokoch, keď Vivian spala pod figovníkom, stretla sa s kúzelníkom Merlinom a ten sa do nej zamiloval. Odmietala ho: "Ako môže dôverovať mužovi, ktorý sa s ňou nedokáže podeliť so všetkými jeho kúzelnými tajomstvami." Merlin sa tešil, že Vivian v ňom prebudila lásku a bol pripravený zasvätiť ju do svojich kúzelných tajomstiev. Vedel, že všetko stratí, ale predsa to urobil. Potom po milovaní v lese zaspal hlbokým spánkom. Vtedy Vivian vyslovila kúzlo, a keď sa Merlin prebral, bol v neviditeľnom zámku, ako zajac.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
