Možno si položíme aj otázku: prečo nám doteraz nechýbali, prečo sme sa o ne nestarali? Tak boli na okraji záujmu verejnosti a odborníkov ešte donedávna aj pamiatky drobnej sakrálnej architektúry malé kaplnky, božie muky, stĺpy so sochami svätých. Objekty so zaujímavou históriou a veľkou výpovednou hodnotou, pôsobivo zakomponované v krajine. Malé, skromné, často nenápadné dodávajú jej charakter autenticity a jedinečnosti. Ako element vývinu umeleckého remesla či ľudovej tvorivosti predstavujú významný doklad kresťanskej minulosti našej zeme. Zároveň sa podieľajú na mozaike regionálnej histórie, ktorá sa viaže na udalosť, etnickú skupinu, rodinu či farské spoločenstvo daného územia.
Každý región má svoje charakteristické typy krížov a rovnako aj Košice a ich okolie sa vyznačuje rozmanitou vzorkou zachovaných objektov. Približuje ich výstavka s názvom Postavené Roku Pána, inštalovaná do konca augusta v Historickej budove Východoslovenského múzea na nám. MM 2.
Kaplnky
sa v miestnom nárečí označujú slovom kapličky.
Môžeme ich charakterizovať ako menšie stavby na príležitostné náboženské obrady. Vnútorné vybavenie tvorí spravidla menší oltár, socha alebo vyobrazenie svätca, ktorému je kaplnka zasvätená. Z hľadiska liturgického sa vyznačuje tým, že sa tu neprechováva eucharistia. Rozmach výstavby kaplniek nastáva v 17. storočí pri rekatolizácii, keď sa na zvýšenie zbožnosti ľudu začali pri kaplnkách konať púte, kde sa spovedalo a podávala eucharistia. V architektonickom stvárnení kaplniek sú obsiahnuté rôzne slohové vplyvy, najčastejšie prvky baroka a klasicizmu. Základným stavebným materiálom je kameň. Kaplnky majú štvorcový alebo obdĺžnikový pôdorys, pričom predná časť sa zatvára železnými alebo drevenými dvierkami. Zakryté sú štvorspádovou alebo dvojspádovou strieškou s murovaným štítom, v strede ktorého je niekde situovaný malý výklenok v polkruhovom alebo trojuholníkovom tvare. Pôvodne boli kryté šindľom, neskôr ho nahradila plechová krytina. Murivo kaplnky je zvonku i z vnútra omietnuté a natreté vápnom.
Kaplnky v Košiciach
Najznámejšou kaplnkou v Košiciach je gotická stavba zasvätená svätému Michalovi pochádzajúca z 2. polovice 14. storočia, ktorá bola pôvodne karnerom. Ďalšou cintorínskou kaplnkou bola kaplnka svätého Ladislava, ktorá sa spomína už v roku 1404 a stála na miestach dnešnej Kmeťovej ul.
Mladšie košické kaplnky mali patrocínia z barokového obdobia a boli zasvätené svätému Michalovi archanjelovi /1710/, svätému Krížu /1765/, svätej Márii Magdaléne /1751/. Nezachovala sa žiadna z nich. Barokové obdobie bolo v znamení protireformačnej aktivity vyvíjanej rehoľami, ktoré inklinovali k vlasteneckým patrocíniám. V Košiciach začali v 18. storočí zavádzať kult svätého Jána Nepomuckého dominikáni a jezuiti. Jeho kanonizácia v roku 1729 podnietila zosilnenie úcty k nemu. Pri kaplnkách sa v podvečer sviatku konali pobožnosti. Niekde bolo zaužívané aj slávenie osemdňovej pobožnosti, spojenej s procesiou veriacich a spievaním litánií.
V Košiciach bolo niekoľko kaplniek svätého Jána Nepomuckého. Najstaršiu, ktorú odstránili v 80-tych rokoch 20.st., postavili v roku 1771 na mieste cintorína svätého Jána Nepomuckého. /Južná trieda, ohraničená ulicami Skladnou a Milosrdenstva/
Obvykle veriaci postavili najprv sochu, ktorá neskôr dostala prístrešok alebo murovanú kaplnku. Prvú sochu svätého Jána Nepomuckého mali Košičania už v roku 1734 a situovali ju blízko horného mlyna pri moste Mlynského jarku. Doteraz presne nevieme, kedy ju umiestnili do kaplnky, ktorá sa na mapách mesta objavila prvý krát v roku 1857. Na pôvodnom mieste /bývalá Gorkého ulica/ stála až do marca 1984, kedy ju zbúrali pri stavbe kruhového objazdu.
V Košiciach - Hornom Bankove bola kamenná socha svätého Jána Nepomuckého osadená v lese nad prameňom v 50-tych rokoch 19.st.. Dal ju postaviť pravdepodobne Ignác Kloczko košický lesmajster. V roku 1888 postavil Ondrej Šimko, bankovský lesník nad sochou drevený prístrešok na 4 stĺpoch v podobe kaplnky. V roku 1921 vandali zničili sochu aj kaplnku. Novú, podľa vlastných projektov, postavil košický staviteľ Jozef Wirth. Bola vysvätená 15. augusta 1922. Po takmer osemdesiatich rokoch bola kaplnka znovu reštaurovaná. Dňa 24. mája 2001 ju za veľkej účasti veriacich slávnostne vysvätil vdp. ThDr. Pavol Dráb, dekan košickej farnosti svätej Alžbety. Na jej obnovu a úpravu okolia iniciatívne prispela košická pobočka Českého spolku na Slovensku.
Autor: PhDr. Klaudia BUGANOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
