následnícky pár na rakúsko-uhorský trón. Je všeobecne známe, že v ten deň došlo k atentátu na Františka Ferdinanda. Bola to prvá iskra, v priebehu mesiaca vypukla prvá svetová vojna. Následníctvo pripadalo Ferdinandovi, po smrti syna Rudolfa, jediného syna Františka Jozefa I. Po smrti vojvodu z Modeny prijal šľachtické meno "d´Este" a výrazne sa zlepšila aj jeho finančná situácia.
Nástupnícky pár sa viezol smerom k radnici popri riečke Miljačke. Deväťnásťročný typograf Nedjelko Čabrinovič hodil z davu granát, ktorý explodoval až pod nasledujúcim vozidlom. Auto s Ferdinandom bolo tretie v poradí. Na ľavom prahu stál gróf Franz von Harrach,ktorému auto patrilo. Vedľa šoféra Leopolda Lojku sedel generál Oskar Potierek. Arcivojvoda s manželkou sedel na zadnom sedadle.V osudnú chvíľu zastalo auto pred obchodom Moritza Schillera. Túto príležitosť využil gymnazista Gavrilo Princip. Dve smrteľné rany vypálil asi zo vzdialenosti troch metrov. Vraha chytili, ale v priebehu mesiaca vypukla prvá svetová vojna. Zameriame sa na auto v ktorom sa arcivojvoda viezol, lebo o ňom kolujú legendy.
Následník trónu František d´Este sa v Sarajeve viezol autom značky Gräf&Stift. Bolo vyrobené vo Viedni, bolo na ňom možné pohodlne naťahovať a sťahovať plátenú strechu. Automobil so zdvihovým objemom šesť litrov mal výkon 32 koní. V tom čase sa takýmito "fárami" prevážali iba tí, čo niečo znamenali. Nemal smerovku, zmena smeru jazdy sa ukazovala rukou. Brzdy boli pákové, húkačka bola gumená, pri horšej viditeľnosti sa svietilo acetylénovými lampami. Takéto auto sa v roku 1911 predávalo za vyše desať tisíc korún. Spomíname to iba preto, aby sme si vedeli porovnať vtedajšie a dnešné cenové pomery.
Podľa legendy po atentáte šofér Leopold Lojka sa opil do nemoty a spolu s Karolom I. spadol do rieky. Majitelia automobilu sa striedali, bolo ich niekoľko. Istý čas vraj automobil čakal na svojho kupca v zapadnutej kôlni v labyrinte belehratského prístavu na Sáve. Podľa iných zdrojov ostalo auto nepoškodené. Priestrely na zadnej časti karosérie tomu zjavne odporujú.
Neskôr ho vlastnil hlavný veliteľ rakúskouhorských vojsk, generál Potiorek. Auto dlho neužíval, neskôr ho pridelili vysokému dôstojníkovi. Ďalšími obeťami boli dvaja chodci, po tom, čo zlyhali brzdy. Dlhší čas po tejto nehode automobil nejazdil, po páde monarchie sa objavil v službách juhoslovanského veliteľstva Bosny a Hercegoviny. Vraj sa v roku 1923 zrazil s nákladným autom. Pri tejto nehode zahynuli obaja vodiči.
Automobil po tejto nehode kúpil Dr. Bycar. Stroj sa vraj prevrátil na rovnej ceste a majiteľ zahynul. Neskôr vozidlo premaľovali a tajne predali istému veľkoobchodníkovi. Ten sa s automobilom zrútil do Dunaja. Neskôr vozidlo kúpil švajčiarsky obchodník Buntli, ale aj on sa zrazil s autobusom. Ďalším majiteľom bol grécky kupec, ktorého nevestu s priateľmi na železničnom priecestí zrazil vlak.
Všetky tieto fakty sú zahalené tajomstvom. Podľa legendy si vyžiadalo až 60 obetí. Vozidlo vraj prežilo viac desiatok havárií.Ťažko uveriť, že po toľkých haváriách je automobil v tak perfektnom stave. Vozidlo najviac poznačili výstrely zo Sarajeva. Legendárny automobil je umiestnený vo Vojenskom historickom múzeu vo Viedni...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
