po víťazstve je taká veľká, že hraničí až z bezohľadnou krutosťou. Napríklad známy siensky pretek koní palio.
Siena je krásne toskánske mesto. Nad tmavoružovými strechami rozpálenými slnkom sa týčia do výšky chrámy a zvonice z bieleho mramoru. Uprostred mesta je Piazza del Campo. A práve toto námestie, pýcha stredovekej urbanistiky, je každý rok scénou dostihu, v ktorom je odmenou palium, štandarda s obrazom Madony, často nie príliš podarená. Palio prebúdza v obyvateľoch Sieny atavistickú rivalitu, ktorú cudzinec nechápe, pokiaľ nie je pri tom. Je to pretek, v ktorom je dovolené všetko. Výnimkou nie je ani podplácanie, drogovanie koní alebo zrada. Ale hlavne je to pretek, v ktorom víťazí kôň osudom pripísaný niektorej zo 17 štvrtí Sieny, tzv. contrad. Žokej sa kupuje, kôň sa losuje a víťazí, aj keď dôjde do cieľa bez jazdca. Žokeji nesmú pochádzať zo Sieny. Ešte v posledných minútach pred štartom sa dohovárajú na cene aliancie či zrady.
Obyvatelia Sieny to vedia, ale keď sa zrada nedá preukázať, musia mlčať. Aj tak niekedy poriadne zbijú žokeja, ktorý očividne prehral nečestne. Žokejovia si za to nechávajú platiť čím ďalej tým viac, ale hrajú druhoradú úlohu. Hlavnými protagonistami sú kone. Hovorí sa, že na začiatku tohto storočia istá stará kobyla, ktorá bežala palio veľakrát a jedenásťkrát zvíťazila, ťahala po meste kočiar s turistami. Bola dobrá a pokojná, ale vždy, keď zaznel výstrel na štarte palia, rozbehla sa po námestí ako o preteky aj s kočiarom. Aj koňom vraj palio vnikne do krvi.
Kone sa vyberajú desať dní pred dostihom z niekoľkých desiatok exemplárov, výber sa potom postupne zužuje a nakoniec určí los, ktorej štvrti (contradi) pripadne ktorý kôň. Štyri dni pred paliom k tomu určený barbaresco stráži kone dňom i nocou v stajni, ktorá je hodná kráľa elegantne a bohato vybavená. Nasledujú skúšobné dostihy a nakoniec sa večer pred paliom usporiada slávnostná večera pre celú contradu, na ktorej sa zíde veľa ľudí. Deň na to sa kôň sprevádza do oratória contrady k požehnaniu. Ale kone na krásnom sienskom námestí tiež umierajú. Bežia trikrát okolo námestia a trikrát musia prebehnúť zákrutou sv. Martina, kde sa dráha zvažuje a prudko zahýna doprava. Kopytá sa im kĺžu a tufovom piesku a kone v rýchlosti narážajú na bariéru. Niekedy sa pred očami divákov odohrá masaker. Pred pár rokmi museli byť utratené tri kone. Ochrancovia zvierat protestujú už roky. Na námestí del Campo sa aj napriek tomu zídu tisíce divákov. So zatajeným dychom opäť sledujú historický sprievod fascinujúci farebnými kostýmami, štandardami a nepretržitým dunením bubnov. Vo chvíli, kedy sa začína stmievať, vo chvíli pohanských obradov sa pripravuje štart. Deväť koní sa nepokojne stavia do rady v úzkom priestore ohraničenom dvoma lanami. Jeden stojí až za vyhradeným priestorom bude mať rozbeh a prakticky rozhodne o okamžiku štartu. Keď sa rozbehne, mossiere nechá padnúť obe laná a potom exploduje napätie nahromadené počas mesiacov príprav a týždňov obradov. Jeden a pol minúty nevýslovnej vravy a nadšenia strhne aj turistov, ktorí po celé odpoludnie omdlievali na rozžhavenom námestí.
Aj tohto roku sa preteky budú konať. Ak budete 15. septembra 2002 kdesi blízko, choďte sa pozrieť.
Autor: iká
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
