kamzík vrchovský. Domov má v juhovýchodnej Ázii v Himalájach, Tibete, horách južnej Číny až po juh Ussurijského kraja. Všade je zriedkavý, na mnohých miestach vyhubený alebo ohrozený. Prevažne sa zdržiava na južných prudkých skalnatých svahoch. Južné smerovanie stanovišťa je zdôvodnené tým, že je teplejšie a sneh sa na ňom udrží kratšie. Pred nepohodou sa goral ukrýva medzi napadané balvany, skalné rozsadliny, pod skalné previsy, prípadne do jaskýň.
Goral sa nespája do čried. Na rozdiel od európskych kamzíkov žije v rodinných skupinkách, zvyčajne tvorených samcom, štyrmi-piatimi dospelými samicami a mláďatami. Skupinka obýva stále teritórium o rozlohe asi 40-50 hektárov, ktoré takmer nikdy neopúšťa. Jeho hranice značkuje samec trusom, močom a pachovými značkami, ktoré zanecháva otieraním hlavy o kríky a stromy. Územie skupinky je husto popretkávané chodníčkami a okrúhlymi ležoviskami, ktoré zďaleka prezrádzajú prítomnosť gorala. Goral spása trávu, byliny, púčiky a lístie kríkov. Cez zimné obdobie sa uskromní lístím nízkych drevín, žaluďmi, kôrou stromov a lišajníkmi. Podobne ako ostatné bylinožravce aj goral vyhľadáva soľ. Goraly z útesov na morských brehoch sa preto občas vydávajú na breh mora a pijú morskú vodu a jedia morské rastliny. Ruja goralov prebieha na jeseň, dospelé capy však nezvádzajú ozajstné súboje, cudzieho nápadníka obyčajne stačí zahnať predstieraný útok vodcu skupinky. Tiež touto vlastnosťou sa goral výrazne odlišuje od našich kamzíkov alebo od kozorožcov a horských kôz, u ktorých dochádza k urputným zápasom rivalizujúcich capov. Tiež priebeh ruje je osobitný. Samec vytvorí s jednou samicou párik, spoločne sa pasú aj odpočívajú niekoľko dní. Potom sa dvojica rozíde a cap začne žiť spolu s ďalšou partnerkou.
Mláďatá sa rodia koncom jari. Samica rodí jedno, zriedkavo dve mláďatá, v úkryte na odľahlom, ťažko dostupnom mieste, chránenom pred útokmi orlov. Prvý týždeň života leží slabé bezmocné mláďa ukryté medzi skalami, keď zosilnie, nasleduje matku, od ktorej sa dlho nevzďaľuje. Cicia do neskorej jesene. V rodinnej skupinke ostáva ešte dva roky. Samičky dospievajú trojročné, samce štvorročné.
Goral žije na miestach ťažko dostupných šelmám vlkom, medveďom. Len orly vážnejšie ohrozujú ich mláďatá, dospelé jedince nechávajú na pokoji. Snáď pre pomernú bezpečnosť pred prirodzenými nepriateľmi sú goraly pomerne smelé a dovolia, aby sa im človek priblížil na niekoľko desiatok metrov. Pri vyrušení sa aj človeka pokúšajú odohnať, syčia, dupú a skáču na mieste. Zrejme táto odvaha sa pre nich stala osudnou, lovci sa k nim ľahko dostanú na dostrel. Zavedenie strelných zbraní ohrozilo existenciu gorala, tak ako rad iných veľkých zvierat. Na záchranu druhu bol goral vyhlásený za chráneného, čo však domorodci neberú príliš vážne. Preto boli zriadené aj chránené rezervácie. Uvažuje sa o možnosti na vhodné miesta vrátiť do prírody goraly, odchované v zoologických záhradách, čo sa osvedčilo pri viacerých v pôvodnej domovine vyhubených druhoch zvierat.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
