Dolinu Bielych plies.
Samota Biela Voda je najvýhodnejším východiskom do Doliny Kežmarskej Bielej vody. Od autobusovej zástavky Biela Voda vedie lesom mierne stúpajúci žlto značkovaný chodník. Šírka chodníka (čo skôr cesty) umožňuje zásobovanie Chaty pri Zelenom plese vozmi s konským záprahom. Po ľahkej chôdze sa možno dostať k Šalviovému prameňu (1 100 m). Jeho pomenovanie pochádza od v okolí hojne rozšíreného druhu šalvie, ktorý údajne rastie len pri čistej vode. Za prameňom vedie žlto značkovaný chodník cez most do mierneho svahu na Kovalčíkovu poľanu. Kamenistá cesta vystupuje až do kosodrevinového stupňa. Z cesty sa ponúka pekný výhľad do záveru Doliny Zeleného Plesa, ktorá je najbližším cieľom vychádzky.
Po troch hodinách chôdze od Bielej Vody si turisti môžu oddýchnuť pri čaji v Chate pri Zelenom plese (známa aj ako Brnčalova chata). Chata leží na dne Doliny Zeleného plesa v nadmorskej výške 1 551 m. Turistickej verejnosti súži už celé storočie. Je zaujímavé, že nebola prvou stavbou v Doline Zeleného plesa. Na severnom brehu plesa stála už v roku 1880 drevená Egidova chata, ktorá však po troch rokoch vyhorela. Dva požiare celkom zničili aj druhú Egidovu chatu, ktorú postavili na južnom brehu plesa. Tretia chata pri Zelenom plese bola murovaná. Slávnostne ju otvorili 27. augusta 1897 a na počesť arcikniežaťa Fridricha ju pomenovali Fridrichova chata. Od prvej svetovej vojny sa chata začala využívať celoročne. V medzivojnovom období ju dva razy prestavali a podstatne rozšírili. Zároveň ju premenovali na Chatu pri Zelenom plese. Po poslednej prestavbe v roku 1850 sa jej názov zmenil na Brnčalovu chatu. Meno dostala podľa učiteľa a horolezca, ktorý v tom istom roku tragicky zahynul v neďalekej Malej Zmrzlej doline. V roku 1992 chate vrátili jej predchádzajúci názov.
Príťažlivosť okolia Chaty pri Zelenom plese znásobuje malebné Zelené pleso (1 545 m). S rozlohou 1,77 ha je najväčším plesom vo východnej časti Vysokých Tatier. Milovníci tatranskej prírody ho navštevujú od 17. storočia. Pomenovanie plesa súvisí so zelenými škvrnami spôsobenými vyvieraním prameňov na jeho dne.
Zelené sfarbenie vody v minulosti podnecovalo fantáziu odvážnych hľadačov pokladov, vďaka ktorým vznikla aj povesť o Jastrabej veži. Na strmom končiari neobytnej Jastrabej veže sa v dávnej milosti ligotal drahocenný kameň. Túžili po ňom mnohí odvážlivci, nikto však nevedel zdolať strmé skalné steny tatranského končiara. Raz sa to konečne podaril jednému mládencovi, ktorý sľúbil svojej milej, že jej kameň prinesie ako svadobný dar. Len čo sa však prstami dotkol drahokamu, zatriasol strážca tatranských pokladov skalnou stenou a nešťastný mladý muž sa zrútil do plesa pod Jastrabou vežou. Voda ho pohltila aj so zeleným kameňom, ktorý zvieral v prstoch. Voda v jazere dodnes zelenkavo svetielkuje, vďaka čomu dostalo horské pleso prívlastok "zelené". Niektorí rozprávači hovoria, že nešťastným mládencom bol mladý gróf Štefan Thököly, syn kežmarského
zámockého pána.
Pohľad od Zeleného plesa je zaujímavý na všetky strany. Turisti stojaci chrbtom k Jastrabej veži (2 137 m) majú pred sebou ozrutnú skalnú stenu. Len pomocou poriadneho záklonu môžu očami premerať najvyššiu tatranskú zvislú stenu na severnej strane Malého Kežmarského štítu (2 513 m). Od päty po vrchol meria 900 m! Trojuholníkový granitový monolit pretína šikmá skalná rímsa nazývaná Nemecký rebrík. Stenou vedie sedem veľmi ťažkých horolezeckých ciest. Vrcholným výstupom je "superdiretissima", priama cesta vedúca stredom skalnej steny. Poloexpedičným spôsobom ju ako prví zliezli Pavol Pochylý a Jiří Unger - Zrůst v roku 1967.
Západne od Zeleného plesa leží Veľká a Malá Zmrzlá dolina. Obe patria k najvyššie položeným dolinám v Tatrách. Okolité štíty na ne takmer celý deň vrhajú dlhé tiene. Preto sa v nich pomalšie topí sneh a ešte aj uprostred leta sa tu nachádzajú veľké snehové polia. V nedávnej minulosti bola Veľká Zmrzlá dolina obľúbeným miestom milovníkov letného lyžovania. Za firnovým snehom museli liezť cez vysoký skalný prah, ktorý zabezpečovali železné reťaze. V súčasnosti platný návštevný poriadok TANAP - u lyžovanie mimo vyznačkovaných lyžiarskych tratí nedovoľuje a lyžovačka vo Veľkej Zmrzlej doline nie je možná.
Celé opísané územie je Národnou prírodnou rezerváciou a súčasťou Tatranského národného parku.
BEDEKER
Prístup: Od samoty Biela voda na ceste Tatranská Lomnica - Tatranská Kotlina vedie do Doliny Kežmarskej Bielej vody žltá značka. Za hodinu vystúpi ku Šalviovému prameňu, ďalej vstupuje do Doliny Zeleného plesa a stúpa ku Chate pri Zelenom plese (1 551 m, 2:50 h). Značka ďalej vystupuje až na vrchol Jahňacieho štítu (2 230 m, 4:50 h).
Zaujímavosti okolia: Veľká Svišťovka (2 038 m), Dolina Siedmich prameňov, Kopské sedlo (1 750 m), Dolina Zadné Meďodoly, Skalnatá dolina, Malá Studená dolina.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
