Deduškovia síce oddávna považovali augustové kanikulové počasie za najprívetivejšie a najustálenejšie v roku,pranosticky sa však múdro pripoistili a súčasné obdobie, začínajúce 15. augustom, nazývajú v Česku aj termínom"poletie".
Čas medzi meninami Vavrincov (10. 8.) a Bartolomejov (24. 8.) pokrstili dvoma alternatívnymi názvami - bartolomejské dažde a bartolomejské leto.
Zajtrajšie (18. 8.) oslávenkyne Elenky a Helenky preto zrejme tiež dostali do vienka známu a aj upršanú pranostiku: Ak prinesie dážď svätá Helena, otava ostane dlho zelená. Vlahu v tento deň vítali aj pestovateľky ľanu, ktoré na vidieku stále veria, že: Ľan na Helenu siaty máva dlhé vlasy. Termín bol mementom aj pre pestovateľov obilia z najsevernejších častí strednej Európy keď v českej verzii pripomínal: O svaté Helence pletou ženci věnce. V starších kalendároch bývalo 19. augusta Ludvika a poľské pranostiky, viažuce sa k tomuto dňu nabádajú obilninárov k rýchlemu zberu: Na Ludvika, zrno z poľa uniká i keď česká prípoviedka zároveň utešuje: Na Ludvika krále, bouří je namále. Žencov súri aj voľakedajší oslávenec svätý Timoteus (22. 8.) Svatý Timeteus, házej snopy na vůz.
Po Ludvikovi nasledoval ďalší dôležitý termín, kedysi meniny Bernarda, má všetecký význam. Gazdovia 20. augusta dodnes vždy veľmi pozorne skúmajú aká je bernardovská pôda. Hovorí sa totiž Ak je na Bernarda zem tvrdá, bude tvrdá aj zima a ak je mäkká i zima bude taká. Dôležitými asistentami bernardovských veštcov bývajú vždy aj hubári, ktorí sa momentálne náramne tešia z plných košíkov. S bernardovskou veštbou to súvisí tak, že niekoľko augustových pranostík zhodne upozoňuje, ak je v tomto mesiaci veľa húb, mali by sme sa prihotoviť na tuhú zimu.Česká pranostika napríklad
vraví: Moc hub srpnových, moc vánic sněhových. Prognostický význam má aj počasie na Filipa (23. 8.), leď sa hovorí: Ak má Filip hromy v sprievodu, znamená to skorý dážď a úrodu.
Autor: eb
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
