po tom, čo sa v éteri objavil jej megahit Dlouhá noc. Nedávno sa speváčka, ktorá i napriek veku skvele vyzerá, objavila pod Tatrami. Využili sme jej prítomnosť a položili pár otázok.
Dnes majú mnohé hviezdy i vášho kalibru v móde prísť na diskotéku a odspievať vystúpenie na playback. Na vašom koncertnom turné sa však v zásade objavujete so živou kapelou, dokonca s veľkým orchestrom. Prečo?
- V podstate od začiatku mojej kariéry vystupujem so živými kapelami. Vlna spievania z playbacku ma veľmi neoslovila. Samozrejme na niektorých akciách, kde sa ten orchester nedá zaplatiť, spievam aj na playback, ale je to iba pri nejakých prezentáciách. V žiadnom prípade takto neodspievam polhodinový koncert. Šlo by to, ale mňa by to nebavilo. Aby som takto spievala, to by musela prísť nejaká veľká núdza, alebo by sa muselo stať niečo také, ako napríklad vlani na Vianoce na vrchole sezóny v Lucerne, kedy som dostala chrípku. Vtedy to točila televízia, takže sme nasadili playback, ale inak všetko spievam naživo. Bez živého spievania by som jednoducho nemohla byť. Kapela môže pieseň všelijako pretvárať, meniť. Nie je to stále to isté. Takže som veľmi rada, že s mojou kapelou spolupracujem už niekoľko rokov a robíme spolu niekoľko projektov. Sú to perfektní muzikanti.
Na koncerte som si všimol zaujímavú predkapelu zloženú z troch vynikajúcich mladých speváčok, ktoré vás navyše sprevádzali...
- Kapela sa volá Black milk a sú to tri mladé slečny. Každá z nich má slávneho otecka. Jedna je dcérou Karla Černocha, druhá Leška Semelku a otcom tretej slečny je brniansky spevák Láďa Kerndl. Všetky tri sú naozaj veľmi muzikálne. Dali sme im priestor, pretože si myslím, že v rámci živého spievania ho majú veľmi málo. Tieto dievčatá majú v súčasnosti skôr šancu objaviť sa v muzikáloch, ako na koncertoch. Muzikál je však predsa len niečo iné ako živý koncert.
A propós, už keď sme pri muzikáloch. Vy ste sa objavili v úplne prvom muzikáli nazvanom Bedári. Ako si naň spomínate s odstupom času?
- Bedári mali trocha smolu v tom, že sa hrali veľmi krátko. Mám ale také informácie, že existujú snahy obnoviť ho. Myslím si, že by to nebolo zlé a rada by som si v ňom znova zahrala a zaspievala. Na druhej strane si myslím, že muzikálov je najmä v Čechách veľa a záujem pomaly opadáva.
Hovorí sa o vás, že ste tvrdá profesionálka. Čo si vy osobne pod týmto slovom predstavujete?
- Profesionalita je pojem, ktorý je známy každému. Aby som to jednoducho pomenovala, je to prístup človeka z každého odboru k jeho práci. V tom, čo človek robí, musí byť okrem iného dávka zodpovednosti. Myslím si, že v našej brandži niečo také ako voľnejší prístup neexistuje. Zákonite sa to ihneď prejaví. A to vôbec nechcem hovoriť o takých veciach, ako je nepresnosť, nedochvíľnosť, alebo o tom, že niekto niekde nepríde, keď to sľúbi. Keď dostanete ponuku, musíte pre ňu urobiť maximum. Ja osobne za tvrdého profesionála považujem Jirku Korna. Ten si nedovolí prísť nepripravený. To skrátka nie je možné. Myslím si, že v tomto smere sme sa obaja veľa naučili v Nemecku, kde sme často pracovali. Disciplína sa tam vyžaduje ďaleko viac a Nemcom je bližšia ako nám.
Čoraz častejšie sa verejnosť dozvedá o neuveriteľných požiadavkách, ktoré hviezdy vyžadujú od organizátorov. Čo požadujete od usporiadateľov vy? Máte na nich nejaké špeciálne požiadavky?
- Pokiaľ ide o základné veci, nie som vôbec náročná. Samozrejme, musím mať čistú šatňu, mydlo, uterák, zástrčku s elektrinou, stôl, stoličku a zrkadlo. To mi v podstate stačí. Na iné veci by som ani nemala čas, pretože väčšinou prichádzame tesne pred koncertom. Potom ma nalíči vizážista, ktorý cestuje so mnou. Keď ho mám so sebou, som potom pokojnejšia. Nemusím sa zamestnávať účesom a líčením. Do šatne si obyčajne poprosím aj nejaké osvieženie. Zvyčajne je to minerálka bez bubliniek. Niekedy si dám aj pohár bieleho vína, to je maximum, čo vyžadujem. Nepotrebujem hodinky s vodotryskom ani na modro vymaľovanú šatňu s lehátkom. (smiech)
Spievate radšej prevzaté, alebo pôvodné skladby?
- Samozrejme, že mám radšej pôvodné veci. Jednak to obohacuje repertoár a aj mňa osobne. Je to vlastne spolu so skladateľom môj výrobok. Nie som ničím ovplyvňovaná. V zásade sa však nebránim ani prevzatým veciam. Koniec koncov, mám ich vo svojom repertoári dosť. Musí to byť skladba, ktorá vás upúta a je vám blízka. Dôležitý je aj text. Vždy som sa snažila pri takejto skladbe nekopírovať pôvodného interpreta. Vždy som si ju urobila po svojom.
Očakávali ste, že sa zo skladby Dlouhá noc, ktorú pre vás napísal Michal David, stane absolútny hit?
- Priznám sa, že áno. Dokonca som ho tipovala na singel číslo jeden. Tam sme sa ale s kolegom nezhodli, pretože ten tvrdil, že to bude iný titul, Padá déšť. Ten bol, mimochodom, tiež veľmi úspešný. Ja som však tušila, že Dlohá noc bude megahit, čo sa aj potvrdilo.
Na záver mi dovoľte otázku. Nedávno prebehli v Čechách voľby. Zúčastnili ste sa ich?
- Samozrejme. Stihla som to (smiech). Ale to, koho som volila, to vám prezradiť nemôžem, teda môžem, ale nechcem.
Skúste nám aspoň povedať, či ste pravicovo, alebo ľavicovo orientovaná.
- Som pravičiarka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
