Prírodné katastrofy posledných dní sú výsledkom nezvyčajnej meteorologickej konštelácie. V tejto súvislosti sa začína vynárať čisto nemeteorologická otázka
Najnovšie vyčíňanie počasia v strednej a východnej Európe rozdelilo aj neodborníkov na dva tábory: praktici tvrdia, že záplavám muselo ľudstvo čeliť odjakživa a nevyhne sa im ani v budúcnosti. Človek by sa ale mal naučiť podobné katastrofy spoľahlivo predvídať a pripraviť sa na ne. Z toho pohľadu sa ľudstvo, žiaľ, k nijakým zázračným predpovediam nedopracovalo, pokračuje nemecký denník.
Veľká časť ľudí má však na celú záležitosť skeptickejší pohľad a je presvedčená o tom, že najnovšie vyčíňanie vodného živlu má na svedomí z veľkej časti človek a súčasné dianie je predzvesťou istej apokalypsy, sumarizuje FAZ. Nemožno poprieť, že Zem prechádza obdobím závažných zmien. Klimatológovia upozorňujú už niekoľko desaťročí na to, že juh Európy sa nebadane mení na púšť, v Kanade sa bude už v blízkej budúcnosti dariť viniču a z nehostinnej tundry sa stanú úrodné pšeničné lány, svetová zásobáreň obilia, podotýka denník.
Nositeľ Nobelovej ceny za chémiu, Holanďan Paul Crutzen zaviedol spoločne s ostatnými odborníkmi vedecký pojem "antropocén." Chcú tým vyjadriť skutočnosť, že pod súčasné bio a geochemické procesy v prírode sa podpísali aj zásahy ľudí. Ani špičkoví odborníci však nedokážu dať vyčerpávajúcu odpoveď na otázku, aká veľká je sila pôsobenia človeka na prírodné procesy. Môžbyť, že tento faktor sa preceňuje, treba však rátať s tým, že skutočne existuje, uzatvára FAZ.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
