Ľudové názvy: jablčník, jablounek, vonný klas, šedivka
Výskyt: Rastie v suchých kroviskách, pozdĺž ciest a na rumoviskách.
Popis: Vytrvalá bylina z čeľade hluchavkovitých so štvorhrannou byľou dorastajúcou cez 50 cm a vyšie. Byľ je biela, plstnatá, listy sú na líci plstnaté, na rube šedo plstnaté. Biele drobné pyskaté kvety sú zostavené v polkruhovitých lichobežníkoch a voňajú po jablkách. Ako liečivá rastlina je známa už veľa rokov.
Zbieráme: Zbierame vňať na začiatku rozkvetu (Marrubii herba) od júla do septembra. V pestovaných kultúrach sa zbiera 2 3-krát za rok. Dobre usušená droga má zelenú alebo šedozelenú farbu s jemnou charakteristickou vôňou a horkou ostrou chuťou.
Účinné látky: Samaritánka obsahuje silicu, glykosidické horčíny, diterpenický marrubin, triesloviny, saponiny, živicu, kyselinu ursolovú a ďalšie látky.
Použitie: Samaritánku poznali už starí Egypťania, ktorí ju používali proti pôsobeniu jedov pri pľúcnych chorobách a ochoreniach dýchacích ciest. Čaj (nálev) používa sa pri žlčníkových chorobách alebo slabosti, črevných problémoch, zápale priedušiek, dýchavičnosti, kašli a pri nechutenstve. Pijeme veľkými dúškami ráno a večer jednu šálku. Zvonku sa používa na zle sa hojace a hnisavé rany dve lyžičky suchej vňate prelejeme litrom vriacej vody. Na 15 minút odstavíme, scedíme a pijeme vlažný. Prášok: má rovnaké účinky ako nálev, denná dávka je 4 g. Šťava z čerstvej vňate: čistí krv, vyháňa žlčové kamene, odstraňuje chudokrvnosť, zastavuje hnačky, dobrá je pri žltačke, tvrdnutí pečene, nepravidelnej menštruácii, zápale dýchacích ciest, proti kašľu, pri zápale slinivky burušnej, pri srdcových chorobách. Samaritánkou bol nahradzovaný chinín pri malárii. Sirup: 100 g suchej vňate vložíme do 3 l studenej vody. Na druhý deň studený nálev scedíme a varíme s 1 kg cukru do zhustnutia. Užívame proti kašľu 3 x denne jednu lyžičku.
Autor: iká
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
