strihaním. Prvý perforovací stroj zostrojil v roku 1847 Henry Archer z Írska. Prvé známky s drobnými dierkami sa objavili v roku 1854. Do obehu sa dostávali aj bez perforácie, prípadne s čiastočnou perforáciou. Zvykli sa oddeľovať prepichom, priesekom, čo neboli najdokonalejšie technológie. Boli to núdzové riešenia, ktoré v nutných prípadoch nahrádzal perforovací stroj.
Začínajúci filatelista by mal poznať základné druhy zúbkovaní, ktoré sa v minulosti používali. Pri riadkovom zúbkovaní ihly perforovacieho stroja perforujú známky postupne. Najprv vznikajú vodorovné zúbky, potom zvislé. Dierky po ihlách sa na rohoch známok nekryjú.
Pri hrebeňovom zúbkovaní sa perforuje jedným úderom rad známok. Po úspešnej perforácii sa hárok so známkami trošku posunie a perforuje sa ďalší rad. Dierky po ihlách sa na rohoch známok kryjú. Pri rámcovom zúbkovaní sa perforujú hárčeky jedným úderom perforačného stroja. Dierky po ihlách sa na rohoch známok kryjú, podobne ako pri hrebeňovom zúbkovaní.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
