celý život. Je to len také symbolické číslo, ktoré človeka núti zamyslieť sa, bilancovať, čo stihol, čo ešte nestihol a čo už nemá šancu urobiť. Nijako však nemení jeho povahu ani ideály, ak mu ešte nejaké ostali," zamýšľa sa herec a režisér Peter Rašev.
Najkrajším narodeninovým darčekom bola Číta, fenka maltézskeho psíka, ktorú dostal od dcéry Katky. Bráva si ju zo sebou, kde sa len dá. "Toho psíka som si vyslovene želal, pretože nám pred dvoma rokmi zomrela fenka, ktorú sme si veľmi obľúbili. Odvtedy, ako máme prázdny byt, chýbalo mi nejaké zvieratko, ktoré ma bude doma čakať. Je to vlastne môj prvý vlastný pes," hovorí Peter Rašev, ktorý je veľkým milovníkom zvierat. Aj k jeho koníčkom patria kone. "Vlastného zatiaľ nemám, lebo som nič neprivatizoval. Ale staršia dcéra Tina má požičaného. Mojou veľkou túžbou však je zriadiť si raz na staré kolená vedľa chalupy koniareň."
Okrem fajčenia priznáva Peter Rašev ešte jeden zlozvyk. Vie vraj byť lenivý, ale v dobrom slova zmysle. "Relaxujem totiž tak, že ozaj nič nerobím. Moja pani sa tomu strašne čuduje. Väčšinou je večer hrozne unavená a nadáva, koľko zasa toho musela urobiť. Zatiaľčo ja mám nádherný pocit, že som si nádherne oddýchol. Najradšej a najlepšie oddychujem na rybách. Idem na dve noci a dva dni. Nerobím nič, len sedím pri vode a sem-tam nahodím udice. Vlastne ani nechodím na ryby kvôli rybám, ale preto, aby som si poriadne oddýchol. Občas aj niečo chytím. Nemám však z toho pocit veľkého šťastia, lebo potom musím úlovok očistiť. Nechodím na ryby sám, ale s priateľmi. Hlavné však je, aby neboli ukecaní a mali radi vodu a ticho."
Ďalší z únikov Petra Raševa je chalupa. Väčšinu stavebných úprav okolo domu robil sám, nebojí sa vraj ani takejto práce. A nemá odpor ani k domácim prácam. Varenie mu ide celkom od ruky. Klasické jedlá sa vždy snaží obohatiť napríklad zaujímavým druhom korenia.
Každé prázdniny sa s rodinou presúva na grécky ostrov Zakyntos. Cíti sa tam ako doma. "More milujem, hoci nie som najlepší plavec. Obdivujem najmä jeho úžasnú silu. Padnú pri ňom všetky problémy. Stratia sa v jeho šírke a sile. Človek má úžasný pocit malosti."
Minulý rok ho prehovoril kamarát Dodo Fila, aby sa s ním vydal plachtiť po Jadrane. Na jachte sa mu zapáčilo. Každý rok si chce nájsť týždeň na takýto výlet. Do partie ho berú ako lodného kuchára. V máji bol dokonca na regate a zažil aj chvíle strachu. "Chytili sme búrku s obrovským víchrom. Nebolo nám všetko jedno. Rozmýšľali sme, že vzdáme preteky. Zvinieme plachty, zapneme motory a zakotvíme niekde v prístave. Ale vydržali sme. Chvíľami som mal pocit, že sa prevrhneme. Bál som sa. Bol to úžasný adrenalín. Ale napokon sme v pretekoch obstáli na štvrtom mieste," pochválil sa.
Peniaze utráca najradšej na pekné veci. "Nikdy nesporím, radšej žijem na dlh. Potom mám motiváciu zarábať peniaze, aby som ho splatil. Keď chcem niekomu urobiť radosť, nešetrím. A keď sa mi páči obraz, kúpim si ho. Mám z neho radosť. Nikdy som nemal na konte viac ako zopár tisíc. Preto, že nežijeme pre peniaze, ale peniaze by nám mali pomáhať žiť. Čiže nemôžu byť cieľom, ale iba prostriedkom. Vždy som ich takto bral," tvrdí Peter Rašev.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
