úrazom či z iných dôvodov, je výrazne nižšia ako šanca drvivej väčšiny ostatných obyvateľov Slovenska. Akoby nestačilo, že tento prihraničný región má vďaka svojej zemepisnej polohe ďaleko aj k nemocnici druhého typu, nieto k ešte špecializovanejším zdravotníckym zariadeniam, nemá ani sanitku rýchlej zdravotníckej pomoci. Je verejným tajomstvom, že šanca pacienta s ťažkým infarktom, závažným strelným poranením, náhlou príhodou brušnou či inou diagnózou, ktorá si vyžaduje okamžitý kvalifikovaný lekársky zákrok smerujúci k zachovaniu a stabilizácii životných funkcií, je minimálna. Jeho blízkym a lekárovi pohotovostnej služby zostáva hlavne prosiť Pána Boha, aby pacient vydržal, kým sa ho podarí v týchto podmienkach dopraviť do nemocnice v Michalovciach. Lekári pohotovostnej služby s brašňou chudobnou na lieky a sanitka LPS bez akéhokoľvek prístrojového vybavenia, to sú reálne šance obyvateľov okresu. Pravdupovediac, v lete predsa len o niečo väčšie ako v tuhej zime, keď zaviate cesty druhej a tretej triedy do podhorských obcí sanitka zdoláva podstatne dlhšie.
Touto témou sme sa na stránkach Zemplínskeho denníka predčasom už zaoberali, avšak vzhľadom na jej akútnosť a hlavne neriešenie problému, sa k nej opäť vraciame.
"Je to hrozné, každá služba je pre nás veľkým stresom. Mali sme prípady ťažkého bezvedomia, muža dopichaného nožom do brušnej dutiny, človeka s vážnymi strelnými poraneniami, dieťatko v bezvedomí vo febrilných krčoch, ťažké infarkty. To dieťatko napríklad zostalo žiť, ale je postihnuté. Pritom nie je jediným pacientom, ktorý mohol dopadnúť ináč, keby tu bola rýchla zdravotnícka pomoc s potrebným vybavením", hovorí so slzami v očiach jedna z lekárok pôsobiacich v regióne a slúžiacich v lekárskej pohotovostnej službe. Ďalšie kolegyne s ňou súhlasia. "Robíme, čo je v ľudských i nadľudských silách, dopravíme pacienta do sobranskej nemocnice, snažíme sa stabilizovať jeho životné funkcie s tým, čo máme, aby prežil transport obyčajnou sanitkou do Michaloviec. Potom sa už iba modlíme, aby to vydržal", opisujú svoje pohotovostné služby.
Isté však je, že už nechcú ďalej mlčať a brať na seba riziko zodpovednosti za nezodpovednosť niekoho iného. " Naozaj by riešenie tohto problému trvalo tak dlho aj vtedy, keby pomoc potreboval blízky príbuzný niekoho z vedenia sobranskej nemocnice?", kladú si otázku.
Zástupkyňa riaditeľa sobranskej nemocnice MUDr. Irena Remáčová popiera, že by vedenie nemocnice nieslo akúkoľvek vinu na tom, že v Sobranciach dodnes nefunguje rýchla zdravotnícka pomoc. "Ešte vlani v januári sme vypracovali projekt RZP a snažíme sa podľa neho postupovať. Nezáleží to však iba od nás. Napríklad sanitku sme dostali z ministerstva, ale bolo treba za ňu doplatiť ešte 400-tisíc korún, ináč nám nechceli vydať technický preukaz. Áno, stála v garáži pol roka, ale bez technického preukazu, kým sme horko-ťažko pozháňali peniaze, aby sme pohľadávku zaplatili. Vtedy nám najviac pomohlo mesto Sobrance. Oslovili sme starostov obcí, urobili verejnú zbierku a viete koľko sme zozbierali? Rovných 3 a pol tisíca korún. Tento región je chudobný, sponzorov niet a nemocnica pri platobnej disciplíne poisťovní je rovnako chudobná", argumentuje. Dodáva, že veci sa v ostatnom čase pohli dopredu, pretože sanitka bude mať čoskoro základné prístrojové vybavenie za 700-tisíc korún a odborne pripravení sú vraj aj dvaja lekári a päť sestier-záchranárok. Prekážkou okamžitého zriadenia a fungovania RZP v Sobranciach je podľa MUDr. I. Remáčovej nedostatok priestorov pre RZP a licencia. Tú Sobrančania dostanú až vtedy, keď splnia všetky podmienky pre jej získanie, vrátane priestorov. A tie budú najskôr začiatkom novembra, keď stavbári ukončia dostavbu novej nemocnice. K tomu treba prirátať čas na získanie licencie ale aj peňazí na prevádzku, takže vyhliadky sú opäť na dlhé lakte.
"V priestoroch problém nevidím. Osádka potrebuje jednu miestnosť a to nemôže byť problémom. V súčasnosti riešením by bolo aj to, aby v Sobranciach boli aspoň dvaja záchranári, čiže stanica RZP, tak ako sme to napríklad urobili v Dobšinej. Táto stanica by bola súčasťou väčšieho strediska RZP. Najracionálnejším riešením sú Michalovce. Neviem však, či v tomto konkrétnom prípade aj najschodnejším. Ako krajský koordinátor integrovaného záchranného systému im môžem poradiť, ale nemôžem vedeniam nemocníc prikázať, aby sa dohodli, alebo nariadiť ako to majú urobiť," hovorí MUDr. Ladislav Šimák, riaditeľ Rýchlej záchrannej služby Košice. Nie je tiež presvedčený o tom, že budúca osádka sobranskej sanitky je dostatočne odborne pripravená na výkon služby v teréne. Za veľmi závažný problém považuje otázku financovania prevádzky RZP. Tá si ročne vyžaduje asi 6,5 milióna korún a to sobranská nemocnica nemôže utiahnuť. Nehovoriac o tom, že pri prevádzkovaní samostatnej RZP by Sobrančania potrebovali ešte jednu kompletne vybavenú sanitku, čo je dosť nereálne. Keby to aj dokázali, nakoniec by RZP nebola v tomto malom regióne efektívne využitá po celých 24 hodín.
"Myslím si, že najracionálnejším riešením je dohoda s michalovskou nemocnicou a že nakoniec k tomu asi dôjde. Lenže nemôže to byť tak ako v časoch, keď s RZP obsluhovali tento región ale ho vlastne neobsluhovali. Máme s nimi veľmi zlú skúsenosť a tá nám bráni len tak jednoducho im dať našu sanitku a spoliehať sa na nich", hovorí MUDr. I. Remáčová a tak vlastne potvrdzuje, že najhlavnejším problémom v súvislosti s RZP sú vzťahy medzi vedeniami oboch nemocníc. Sobrančania nedôverujú Michalovčanom, tí sa cítia urazení, možno aj trochu nadradení a popierajú, že v čase, keď obstarávali RZP na Sobranecku, že túto službu robili nedostatočne. Spor či áno alebo nie je taký rozsiahly a jedna aj druhá strana má toľko svojich argumentov, že by zabrali najmenej jednu novinovú stranu.
Podľa informácie Ing. Štefana Mikolaja, riaditeľa pobočky Všeobecnej zdravotnej poisťovne v Michalovciach, v súčasnosti táto zdravotná poisťovňa nikomu nevypláca paušálnu náhradu za obstarávanie RZP v okrese Sobrance. Koncom minulého roka stopla vyplácanie paušálu Michalovčanom potom, čo údajne požadovali od sobranskej nemocnice úhradu za prevoz pacienta. Sobrančania odmietli s tým, že paušál za RZP nedostáva sobranská ale michalovská nemocnica. Pravdepodobne to bola udalosť, ktorá nadobro rozhádzala aj tak nie najlepšie vzťahy medzi oboma nemocnicami.
"Nie je pravdou, že sme sa o región nestarali. Aj teraz sme im ochotní pomôcť. Dokonca tak, že naši ľudia pôjdu slúžiť do Sobraniec, len nech už konečne niečo začnú robiť. Je mi ľúto ľudí v tomto regióne", hovorí MUDr. Miloš Matto, vedúci lekár michalovskej RZP. Na našu otázku, ako je možné, že michalovská RZP už nie raz údajne odmietla požiadavku Sobrančanov prísť do okresu hoci išlo o bezprostredné ohrozenie života človeka, odpovedá:" To nie je vec toho, či chceme alebo nechceme. My máme licenciu iba na okres Michalovce, v inom regióne nemôžeme pôsobiť. Už robíme aj tak, že sa dohodneme s tamojšími lekármi a prídeme na hranicu okresov. Tam pacienta prevezmeme". Sobrančania tomuto argumentu oponujú, okrem obsahu Hippokratovej prísahy, príkladom iných stredísk RZP, napríklad Košíc, ktoré dokázali zastrešiť okres Rožňavu.
Jedna aj druhá strana má more argumentov pre svoje stanovisko, ktoré považuje za jedine správne. Obe pritom veľmi dobre vedia, že najrozumnejšou cestou je dohoda. Seriózna dohoda vedenia oboch nemocníc. Mnohí pochybujú, že je možná pri súčasnom personálnom obsadení vrcholového vedenia oboch nemocníc. A tak sa vraj čaká na voľby. Na Slovensku je to tak. Vraj možno po nich sa niečo pohne.
Koľkí obyvatelia okresu Sobrance budú dovtedy bojovať o život s takou mizernou šancou?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
