erbov spišskonovoveských obcí a ich blízkeho okolia.
V úvode vystúpili obecné súbory z Važca, Harichoviec, Smižian, domácich Iliašoviec a spišskonovoveský súbor Čačina.
"Týmto podujatím chceme priblížiť mladým Iliašovčanom tradície ich starých rodičov a zároveň sme sa chceli odvďačiť za prácu domáceho folklórneho súboru Iliašovčan, ktorý vystupuje v okolitých obciach a ponúknuť mu podobné možnosti aj doma. Zároveň chceme mládež takouto cestou odkloniť od nezdravého životného štýlu, ktorý je poznačený vysedávaním po pohostinstvách," uviedol starosta Iliašoviec Ján Sarňák, ktorý potvrdil svoj pozitívny vzťah k folklóru, no s úsmevom dodal, že nedisponuje potrebný hlasovým prejavom, aby ho prezentoval na verejnosti.
Súčasťou programovej ponuky slávností bol aj tanec nad fľašou a večerná zábava pre mladších i skôr narodených.
Na slávnostiach prezentoval svoje umenie, ktoré sa spája s veľkou záľubou, aj rodák z Iliašoviec Ondrej Frankovič, ktorý spestril podujatie aj výstavou erbov obcí spišskonovoveského okresu a zároveň predviedol výrobnú metódu vypletania z kovových vlákien. "Mojím prvým dielom bol samozrejme iliašovský erb a na podnet okresného úradu som sa rozhodol vyrobiť aj znaky ostatných spišskonovoveských obcí. Už som stihol za rok zhotoviť tridsaťjeden, takže do celkového počtu mi chýba už len päť. Medzi moje budúce ambície patrí aj snaha vyrobiť erby všetkých krajských a okresných miest Slovenska, ktorých je spolu takmer stoštyridsať. Neopomeniem ani obce, takže sa teším na výrobu štyroch tisícok erbov," priblížil pre Spišský denník O. Frankovič pracovnú náplň najbližších rokov.
Ako uviedol, výroba jedného si vyžaduje tri- až päťtisíc zabitých klincov do podkladu - dreva, na ktoré následne naťahuje kovové vlákna. Vypracovanie jedného erbu mu podľa jeho slov trvá štyri až päť dní. "Najdlhšie, až stodvadsaťosem hodín, som vyrábal erb Levoče. Aj žehriansky si vyžaduje vysokú prácnosť a takisto aj erb Tepličky nad Hornádom," konkretizoval svoje najnáročnejšie diela O. Frankovič. Jeho vkusu najviac zaimponoval znak Hincoviec. "Iliašovský erb ma upútal svojou zvláštnosťou teda medveďom. Tento symbol Iliašoviec vychádza z jeho pôvodného názvu. Niekedy sa v obci totiž zdržiavali a lovili," vysvetlil históriu čierno-bieleho erbu, ktorému dominuje medveď O. Frankovič, ktorý odolával ponukám vystavovať svoje umenie, kým nebude prezentovať výrobky po prvýkrát v rodnom meste teda včera na folklórnych slávnostiach.
Autor: afo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
