Krajského súdu skutočne zaujatá, čo bol argument, ktorým senát NS zdôvodnil svoje rozhodnutie, musíme sa pýtať: Je to dôvod na to, aby bol podozrivý zo spáchania viacerých trestných činov PREPUSTENÝ z väzby? Ak by sme aj zaujatosť pripustili, pre senát to môže znamenať jedine toľko, že rozhodovanie o väzbe vráti späť na nižšiu inštanciu, kde sa kauzy ujme iný sudca. Skutočne nezrozumiteľné; nabudúce sa možno cez Harabinov NS dostane na slobodu desaťnásobný vrah, ak mal to šťastie, že väzbu naň uvalil zaujatý arbiter.
Ivan Lexa sa dva roky preukázateľne vyhýbal orgánom činným v trestnom konaní, čím sťažoval resp. bránil výkonu spravodlivosti. Aj keď pominieme zastavené stíhanie (amnestie) v najťažšej kauze únosu, má na krku stále závažné trestné činy. Prepustenie z väzby je v tejto situácii, iba na základe domnelej zaujatosti prvostupňového sudcu, jednoducho absurdné. Predsa to, že je nejaký sudca nepríslušný rozhodovať, ešte neznamená, že neexistujú dôvody na väzbu.
Zaujímavý je v danej súvislosti právny názor dozorujúceho prokurátora Serbina, podľa ktorého by teraz ktorýkoľvek policajt mohol Lexu opäť zatknúť a postaviť ho pred okresného sudcu. Medzinárodný zatykač vraj totiž stále platí. Zbytočné ilúzie - policajta, ktorý by sa po tom všetkom v tejto kauze angažoval, si radi pozrieme. Alebo aj prokurátora. Vyzeráme naozaj ako u blbých; pätnásť konaní o zbavení imunity, vnútroštátny zatykač, medzinárodný zatykač, Interpol, eskorta z Afriky, veľká sláva a... prepustenie, lebo bola zaujatá sudkyňa, resp. rozhodoval nepríslušný súd.
Reakciám koaličných politikov na krok NS je ľahko porozumieť, ale ťažšie tolerovať. Ešte nikdy tak tvrdo justícia atakovaná nebola, ako to urobili najmä Dzurinda výrokom o "hanebnosti rozhodnutia" a Čarnogurský postulátom o "povzbudení kriminálnikov". Hoci je situácia neštandardná, je to nebezpečná hra. Politika rozsudky nekomentuje, také sú pravidlá. Oba výroky, ale tiež napr. oficiálne stanovisko RR SMK, takto len pokračujú v bludnom kruhu totálnej politizácie Lexovej kauzy. Darmo sú vecne v práve, presne tento štýl je príčinou, že značná časť verejnosti už pokladá ságu okolo exšéfa SIS za jeden z frontov politického zápasu, a nie za normálny výkon spravodlivosti.
Otázka isteže je, čo s takým právnym štátom, kde najvyšší súdny dvor neplní svoju funkciu. Nezávislosť justície je na jednej strane vymoženosťou a demokratickou hodnotou, na strane druhej vidíme, do akého nepráva a zmätkov vedie, ak sa súdna moc utrhne z reťaze. Tu je každá rada drahá; Čarnogurský sa pokúsil odstrániť Harabina pred dvoma rokmi, parlament (SDĽ + opozícia) však cúvol pred takýmto drastickým zásahom do inej moci.
Keby minister uspel, možno by predišiel kolapsu v kauze Lexu. Problém je však hlbší. Súdnictvo ako celok neprešlo po prevrate žiadnou očistou. Aj na nižších stupňoch "pískajú" mraky sudcov, ktorí prisahali vernosť socializmu. Že dvaja z troch členov "Lexovho" senátu údajne posielali do väzenia ešte disidentov, je príznačné.
Justícia tak, ako dnes vyzerá, je chronický problém. Teraz už asi neriešiteľný; najväčšia chyba sa stala už v r. 1990, keď bol bez dôkladných čistiek prevzatý celý káder (až na niekoľko krikľavých excesov) socialistických sudcov. Ich právne cítenie, návyky a morálka sú v demokracii nepoužiteľné a škodlivé, oni však kariéru musia ukončiť. Je to akoby sme prevzali do demokracie komunistický parlament s tým, že jeho poslancov by sme presadili z KSČ do iných strán. Za tento "průser" vďačíme zamatu; súdy bolo treba ústavným zákonom suspendovať a druhým ústavným zákonom konštituovať nový systém, do ktorého by prešli iba preverení sudcovia. Smutná pointa; v júli vrátil prezident Schuster NR SR zákon, ktorý by podriadil preverovaniu NBÚ aj sudcov...
Život beží ďalej. Lipšic má pravdu, keď upokojuje, že toto rozhodnutie nebolo o merite veci. Znamená len toľko, že Lexa sa bude brániť proti 7 obvineniam na slobode. Obava, že by zase ušiel, nie je asi príliš dôvodná. Keby druhýkrát zdúchol, to by sa Mitro aj so SIS-kou mohli rovno nechať rozpustiť.
Paradox záverom. Dostať Lexu pred spravodlivý súd ani nie je ten najväčší problém, ktorý republika musí v súvislosti s jeho osobou riešiť. Tvrdší sa javí iný oriešok: Do akej miery ovplyvňujú život v krajine Lexove ekonomické záujmy a kde všade by sa dali objaviť? Je naskutku povážlivé, že o tom sa vôbec nehovorí...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
