lebo žatevné práce sú už ukončené na 90 percent. Horšie sú na tom tie poľnohospodárske podniky, kde sú len v polovici žatvy. Dažde hádam neohrozia ani vyhliadky na priemernú tohtoročnú úrodu obilnín, ktorá sa črtá okolo 3,23 ton z hektára a tým by bola skoro o jednu tonu vyššia, než v minulom roku.
Poľnohospodárov prešovského regiónu však teší, že už pred dažďami stihli zobrať úrodu repky ozimnej, ktorú mali zasiatu na výmere 4 231 hektárov, čo tvorí približne 12 - percentný podiel na ornej pôde. Tým sa po ozimnej pšenici repka stáva druhou najvýznamnejšou hospodárskou plodinou pre poľnohospodárov tohto regiónu. Jej tohtoročný priemerný výnos je však len 1,92 tony z hektára a je nižší oproti minulému roku, kedy repku zobrali v priemere po 2,05 tony z hektára.
"Najväčšou príčinou, prečo sa nedosiahol výnos aspoň na úrovni dvoch ton z hektára, bolo nepriaznivé počasie. V druhej a tretej dekáde júla prišli silné dažde a ľadovce, hlavne v doline Sedlice, Ľubovec a Rokycany. Napríklad v Sedliciach, kde predpokladali úrodu vo výške cez tri tony z hektára, jedným ľadovcom na 80 hektároch prišli o sto percent úrody. Keby neboli ľadovce, tak aj priemerná úroda repky v regióne by mohla byť okolo 2,2 tony z hektára," vyjadril sa riaditeľ Regionálneho odboru Ministerstva pôdohospodárstva SR (RO MP SR) v Prešove Marián Košč.
Najväčšími pestovateľmi repky v prešovskom regióne sú podniky Agro Plus Prešov a Poľnohospodárske družstvo Lemešany, ktoré ju spolu mali zasiatu na 1 500 hektároch a dosiahli priemernú úrodu okolo dvoch ton z hektára. Najlepšie úrody u repky dosiahli
Poľnohospodárske družstvo Šarišan Svinia vo výške 2,8 tony z hektára a Agro Lent Prešov vo výške 2,7 tony z hektára. "Teší ma to o to viac, že družstvo vo Svinej repku nemalo poistenú," poznamenal M. Košč. Oba podniky však repku pestovali len na 200 a 150 hektároch.
Veľkou dilemou pre poľnohospodárov je však výkupná cena repky. Väčšina z nich má pevné zmluvy so spoločnosťou Palma Bratislava. "Avšak tá dáva najnižšie ceny okolo 7 600 korún za tonu," dodal riaditeľ RO MP SR v Prešove a pokračoval: "Sú tu vykupujúce organizácie a niektoré z nich poskytovali poľnohospodárom chemikálie a hnojivo, ktoré ponúkajú po 8 000 a viac korún za tonu repky. Ak Palma nezmení prístup k pestovateľom, tak bude mať problémy s naplnením svojich potrieb pre budúci rok," vidí situáciu v tomto svetle M. Košč, pretože pestovatelia repky sa budú orientovať na výkupcov, ktorí za tonu repky ponúkajú viac ako osem tisíc korún. Situácia na trhu je taká, že o repku je záujem či už na domáce spracovanie alebo na vývoz.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
