Materáka. Zároveň by mali rozhodnúť aj o jeho nástupcovi. Rada STV navrhuje, aby sa ním stal súčasný riaditeľ košického štúdia Marián Kleis, ktorého odporučil aj Výbor NR SR pre kultúru a médiá.
Kleis už raz verejnoprávnej televízii šéfoval, a to od 1. apríla do 30. septembra 1992. O tento post sa uchádzal aj v roku 1998, kedy jeho projekt postúpil do druhého kola výberu, víťazom sa nakoniec stal Materák.
V roku 1992 odvolalo Kleisa predsedníctvo Slovenskej národnej rady, a to napriek tomu, že Rada STV mu to nenavrhla. Keďže podľa Kleisa išlo o protizákonný krok a s parlamentom sa naďalej súdi, má pocit, že "v televízii stále zotrval". Ako uviedol, aj tento fakt ovplyvnil jeho rozhodovanie, či prijať ponuku rady a uchádzať sa opäť o post šéfa verejnoprávnej televízie, a to napriek riziku, že s novým parlamentom príde nová Rada STV, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou navrhne jeho odvolanie.
Tvrdí, že "televízia je v takom predoperačnom stave, že každý zásah, ktorý vedie k nejakému zachyteniu finančného prepadu, je dobrý". Podľa neho aj za dva či tri mesiace sa dá pre STV veľa urobiť. V súvislosti s prípadným príchodom Kleisa na post ústredného riaditeľa sa v médiách objavili dohady o možnej privatizácii STV 2. Tieto informácie však odmieta. "Každý vie, že moje jednoznačné stanovisko je, že druhý kanál by sa nemal privatizovať."
Rovnako odmieta aj nejasnosti okolo financovania a výroby relácií Načo NATO? a Čo my NATO?. Tie mali byť financované z vládneho programu PRENAME na prípravu Slovenska na členstvo v NATO. Obe relácie majú prispieť k propagácii aliancie a presvedčiť občanov o výhodách vstupu SR do nej. Podľa informácií agentúry SITA malo košické štúdio dostať na výrobu spomínaných relácií vyše troch miliónov korún. Zdroj, ktorý si neželá byť menovaný, však uvádza, že štúdio na relácie minulo len jeden milión. Kleis síce nemá podrobne "zmapované" toto financovanie, uvádza však, že STV Košice zmluvu s Ministerstvom obrany SR dodržalo. "Je tu kontrola Najvyššieho kontrolného úradu SR, ako aj z interného stavu televízie, ktoré by určite na niečo došli," reagoval Kleis. Dodal, že kontrolu robia "profíci a keďže nič nenašli, niet sa čoho obávať".
Pochybnosti vzbudzuje aj pôsobenie firmy PeLa, s. r. o., s ktorou košické štúdio spolupracovalo. O konkrétnych službách poskytovaných touto firmou Kleis nevedel informovať, ale to, že vo firme do roku 1999 pôsobil ako spoločník jeho námestník Jozef Peško, vedel. Podľa riaditeľa STV Košice však v tomto prípade ku konfliktu záujmov nedochádza. Tvrdí, že podľa toho by každý, kto už raz v niekde bol, by sa nemohol na žiadnom inom poste ukázať. "Je to otázka osobnej cti a toho, či sa nejakým spôsobom toto pôsobenie nezneužíva," uviedol.
PeLa, s. r. o., má podľa výpisu z obchodného registra uverejneného na internete v predmete činnosti okrem iného aj reklamnú činnosť, výrobu filmov a televíznych relácií, činnosť kultúrnej agentúry, rozmnožovanie nahraných nosičov záznamu zvuku a obrazu, faktoring a forfaiting.
V prípade, že bude Kleis zvolený na post ústredného riaditeľa STV, chce začať so zadržiavaním nekontrolovateľného odsunu peňazí z televízie. "V STV treba urobiť ekonomickú inventúru, a to veľmi rýchlu," konštatoval. Prípadné zvolenie chápe ako výzvu na to, aby sa s televíziou niečo urobilo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
