komplikované piesne väčšinou presne zapadli do vkusu našich poslucháčov a dokázali si získať nielen staršiu generáciu, ale aj jej synov a vnukov. To naposledy dokázal aj počas Okey leta 2002 v Poprade, kde svojím koncertom uzatváral prvý deň tohto festivalu. Dlhotrvajúci aplauz 20-tisícového publika spolu s troma prídavkami ho podľa vlastných slov veľmi potešili. So 42-ročným českým spevákom, skladateľom a autorom muzikálov sme sa potom chvíľu porozprávali.
Čím si to vysvetľujete, že hoci už 10 rokov nie sme spoločným štátom, máte aj naďalej na Slovensku taký veľký úspech.
- Po úspešnom comebacku v Čechách bolo len otázkou času, aby sa tak udialo aj u vás. Vždy som tu mal veľa priaznivcov, no chvíľu trvá, pokiaľ sa tá vlna dostane až k vám. Faktom je, že som netušil až taký úspech, no vždy ma to dokáže potešiť. Za posledných niekoľko rokov som na Slovensku získal niekoľko platinových platní za predaj svojich kaziet a CD a s tým sa ani u vás nemôže hocikto pochváliť. Naviac je to dosť dané aj tým, že spievam o láske a živote, jednoducho o všetkom, čo ľudia prežívajú a potrebujú k životu.
Ešte vás tie platinové platne u nás neotravujú...
- Každý spevák, ktorý je úspešný a predáva svoje CD, takéto ocenenie očakáva. Doprial by som to všetkým spevákom, no podariť sa to môže len niektorým. Neviem, čím to je, no holt niekto má asi toho talentu a úspechu daného od boha viac.
Nielen v Čechách, ale aj na Slovensku zaznamemali slušný úspech rádiá, ktoré dookola hrajú hudbu osemdesiatych rokov a s ňou aj vaše hity. Zdá sa, že ľudia ju chcú počuť radšej ako piesne nádejných českých alebo slovenských kapiel...
- Je to otázka pre programových šéfov jednotlivých rádií. Oni môžu hrať len to, čo od nich chcú počuť ich poslucháči. A ak tí chcú hudbu osemdesiatych rokov, tak im ju majú naservírovať. Možno je to otázka aktuálneho trendu a nikto nevie, čo bude za päť rokov. Ale zas si myslím, že hlad po takejto českej a slovenskej hudbe z konca socialistickej éry je úplne opodstatnený. Veď si spomeňte na obdobie po revolúcii, keď sa hrala len zahraničná hudba a popri nej aj nové domáce kapely. Tie mali dostatok príležitostí prezentovať sa a mnoho z nich sa stalo aj slávnymi. Aj z tohto dôvodu by som nehovoril, že speváci z osemdesiatych rokov berú možnosť vyniknúť súčasným kapelám. Je mnoho nových kapiel, ktoré sa v posledných mesiacoch vyrojili. Niektoré preberajú staré pecky od osvedčených kapiel a potom z nich robia nové pesničky. To je úplne normálne, ľudia sa nielen v hudbe totiž radi vracajú k tomu, čo poznajú. Tiež musím povedať, že 80-te roky boli zdrojom veľmi kvalitnej muziky a viacerých skvelých hitov, ktoré keď sa oprášia a dajú do nového aranžmánu, musia osloviť nielen strednú, ale aj tú úplne najmladšiu generáciu.
Vy sa nechystáte urobiť remix nejakého známeho staršieho hitu?
- Zatiaľ mi to nenapadlo. Momentálne u Sony Music Bonton pripravujem nový album. Okrem vlastných piesní by na ňom mal byť aj duet s Helenou Vondráčkovou, ktorej som predtým zložil hudbu k najlepšej českej piesni minulého roka Dlouhá noc. S bratislavským operným spevákom Mirom Dvorským pripravujem ďalší duet na motívy piesne od Andrea Bocelliho. A keďže som už spomínal, že na Slovensku mám veľa fanúšikov, isto budú aj oni radi, keď sa im z môjho nového albumu ozve aj slovenčina.
Banjo Band Ivana Mládka má svojich "dorastencov" v podobe čoraz známejšej kapely Děda Mládek Ilegal Band. Akoby ste zareagovali, keby sa aj vaše piesne stali námetom na vznik podobne zameranej skupiny?
- Proti tomu by som vôbec nič nemal. Už predtým som povolil Tereze Pergnerovej alebo Alkeholu, aby mohli využiť moju pieseň Nonstop a nahrať si na jej motívy vlastnú pesničku. DJ Patrick si predčasom takto zobral aj Discopříbeh. Takéto veci rád povoľujem. Robí to potom dobré meno nielen mne, ale tak trochu to tým interpretom pomôže v predajnosti ich platní. navyše pre mňa je to aj známkou toho, že tá pesnička je kvalitná aj po rokoch, keď si na ňu dokázali spomenúť aj teraz.
Hovorilo sa, že po megaúspešnej aprílovej premiére Kleopatry by ste chceli začať pracovať aj na ďalšom muzikále. Už ste v tom nejako pokročili?
- Najprv mám pre vás pozitívnu správu, Kleopatru uvidíte od roku 2004 aj na Slovensku, keďže licenciu naň kúpila Forza. Pripravujem aj nový muzikál Traja mušketieri, kde by grófa D'Artagnana mal v hlavnej úlohe stvárniť Paľo Habera. Na rozdiel od mystickej Kleopatry mal byť viac komediálny, spolu s Lou Fanánkom Hagenom, ktorý píše libreto, ho chcem poňať ako vtipný a nenásilný muzikál.
Nebude Haberova manželka v New Yorku žiarliť na to, že Paľo bude po dlhšom čase slávnejší ako ona? Nechcela aj ona nejakú úlohu?
- Modelka Daniela Peštová je síce krásna žena, ale sama sa priznala, že vôbec nevie spievať. Bohužiaľ, muzikál potrebuje ľudí, ktorí dobre spievajú...
Pohybujete sa v prostredí českého šoubiznisu. Spomeniete si na nejaký "fajný šplech"?
- Taký poriadny "drb" ani neviem. No nedávno som bol pri rozhovore Karla Gotta a Pepíka Laufera, ktorý bol krátko po operácii krčného stavca. Lekári mu ho zoperovali tak, že mu pri tom porušili hlasivky. A Pepík hovorí Karlovi: Pozri sa, ja teraz nemôžem poriadne spievať, ešte aj ten New York, New York musím spievať o oktávu nižšie. A Karel mu potom povedal nezabudnuteľnú vetu: Nič si z toho nerob, Pepíku, aj ten New York je teraz tiež nižší...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
