Juraj Lukáč (na obr.).
Ten medializuje tému možných záplav od roku 1992. Príčinou povodní podľa neho je zlé lesné hospodárstvo. Aj v zrážkovo normálnom období vznikajú povodie tam, kde je flyšové pásmo s veľkými plochami lesov vyrúbaných holorubmi. "Vlci" preferujú prirodzený les a usilujú sa vytvoriť súkromnú prírodnú rezerváciu Vlčia. "Napriek tomu, že je Praha v týchto dňoch povodňou ťažko skúšaným mestom, a prúdi tam pomoc z celej Európy, neprestali jej obyvatelia podporovať projekt prvej súkromnej rezervácie Vlčia vo východoslovenskom pohorí Čergov kúpou symbolických stromov," skonštatoval J. Lukáč a upresnil, že stromy si v celkovej hodnote dvestotisíc korún kúpili desiatky Pražanov, medzi nimi aj Václav Havel s manželkou či Erazim Kohák.
"VLK pristúpil k vytváraniu súkromných rezervácií po dlhých rokoch márneho presviedčania štátnych orgánov o nesmierne dôležitej funkcii lesov pri tlmení povodňových účinkov extrémnych zrážok. Argumentovanie výsledkami stovky meraní, ktoré dokazujú viac ako desaťnásobne väčšiu akumulačnú schopnosť starých prirodzených lesov oproti holorubu a viac ako trojnásobnú oproti intenzívne využívaným hospodárskym lesom, naráža už vyše desať rokov na hradbu mlčania zodpovedných štátnych úradníkov. Tento postoj ostro kontrastuje s postojom USA a Nemecka, ktoré po ničivých záplavách v minulých rokoch začali s intenzívnymi revitalizačnými opatreniami medzi ktoré patrí aj záchrana alebo obnova lesov vo vodohospodársky významných oblastiach. V Poľsku a dokonca na Ukrajine vlády zakázali holoruby v horských regiónoch a začne obmedzili ťažbu vo vodohospodársky citlivých územiach. Po ničivých povodniach v roku 1998 pristúpila k zákazu holorubov už aj Čína, ktorá dokonca zakázala ťažbu v prirodzených lesoch v horách v povodí rieky Jang-c tiang," uviedol náčelník LZ VLK, podľa ktorého slovenská politika v oblasti lesného hospodárenia zaostáva.
"Vznik povodní je podmienený mnohými faktormi. Okrem extrémnych zrážok alebo rýchleho topenia snehu aj geologickým podkladom, tvarom povodia ale i schopnosťou krajiny zadržiavať vodu. Prakticky len ten posledný faktor môže človek účinne a hlavne lokálne ovplyvniť."
Lukáč považuje za "trápne, že sa naša iniciatíva nielenže nedočkala pomoci štátu, ale že sa dokonca stretla s aktívnym sabotovaním spôsobeným súkromnými záujmami osôb, podnikajúcimi v lokalitách, kde sa vyhlásenie niektorých rezervácii pripravuje". V tejto súvislosti opätovne napadol konanie prednostu Krajského úradu v Prešove Jozefa Polačka, ktorý zatiaľ Vlčiu rezerváciu nevyhlásil.
Náčelník VLKov skonštatoval, že za posledných 150 rokov českú Šumavu, kde pramení Vltava, výrazne odlesnili trikrát. "V rokoch 1870-1890, 1935-1940 a 1992-2002. V rovnakom období postihli Prahu len tri veľké povodne. V roku 1890, 1940 a v roku 2002."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
