ochotní podporiť schválenie zákona o preukazovaní pôvodu majetku verejných činiteľov. Ten totiž prednedávnom naším slávnym parlamentom neprešiel a ako Fico na dôvažok doložil, "bolo smiešne pozorovať, ako poslanci postupne opúšťali rokovaciu miestnosť, keď zákon prišiel na pretras." Otázne je, do akej miery sa tento odchovanec SDĽ bude aj v budúcnosti držať svojich predvolebných sľubov.

Aj vrabce na streche si totiž čvirikajú, že pán poslanec v žiadnom prípade netúži po mieste menšom ako premiérske kreslo a ani pár volov ho na druhej strane neprinúti ďalšie štyri roky čakať v opozičných laviciach. Toľko fakty, zvyšok sú len dohady. Tie sa nesú v duchu nezodpovedaných otázok o tom, ako ďaleko bude ochotný pri potenciálnych koaličných rokovaniach(ktoré už berie ako "hotovku") ísť, aby ukojil svoje mocenské chúťky, ale zároveň si zachoval tvár. Tvár, ktorá dnes sklamaným občanom sľubuje zázračnú "tretiu cestu".

Akosi však v zápale boja o voličov zabudol pripomenúť, že spomínaný zákon pre niektorých Slovákov už z istého hľadiska nepriamo platí. Príkladom za ostatné je vo východoslovenskom regióne mediálne známe inkvizičné ťaženie spišskej štátnej správy za získaním informácií o pôvode 35-tisíc korún, potrebných na prenájom vrtuľníka, ktorým si nezamestnaný absolvent osobitnej školy na Spiši prednedávnom priletel po svoju nevestu Aničku. Niežeby som podporovala takéto výstrelky našich spoluobčanov z radov rómskeho etnika, ale určite sú tými najmenšími rybami, na ktoré sa médiá a štátna správa mohli vrhnúť. V tomto prípade právo( i keď skôr morálne) platí a v inom nie?

Prečo stále ešte priveľa verejne činných osôb nenašlo odvahu umožniť slovenským občanom nazrieť do hrnca, v ktorom sa pripravuje ich rodinný rozpočet? A tak sa chudáci voliči, ktorí v lepšom prípade žijú od výplaty do výplaty a v horšom od sociálnej dávky po ďalšiu(tak ako aj lietajúci Horváthovci), nestíhajú čudovať, odkiaľ naši šikovní politici berú na vily pod Slavínom, Elektry v Trenčianskych Tepliciach, luxusné byty na tých najlepších adresách, drahé autá či cesty okolo sveta a ich príbuzní - detto. Nikto nedokáže odpovedať, prečo sa istému exministrovi po abdikácii zrazu prestalo dariť v stávkových kanceláriách, či prečo nevymožiteľné pohľadávky štátu vo firmách, patriacich istej osobe zanieteného poľovníka, skončili v Slovenskej konsolidačnej, (lebo v skrachovaných "eseróčkach" nebolo dosť majetku!?) hoci dotyčný je jedným z najbohatších Slovákov?

Nečudo, že "istí ľudia" môžu naďalej beztrestne zveľaďovať svoj rodinný majetok vďaka kupčeniu s rôznymi záujmovými a lobistickými skupinami a "ochote" pomôcť svojim príbuzným a známym v štýle ruka ruku myje. Nečudo, že káuz a škandálov pribúda(veď každý na každého niečo vie), ale mnohé sa napokon zmetú pod koberec alebo sa pri nich nájde jeden dvaja obetní baránkovia. A nečudo, že celý cirkus potom môže pokračovať ďalej. Obyčajným občanom, ktorí poctivo robia a nedajbože sa dopracovať k autu v hotovosti či vile za tri milióny, sa pritom nožík vo vrecku otvára. Neraz rozmýšľajú o tom, aký by to bol hospodársky zázrak(možno "tretia cesta"), keby zrazu všetci zlodeji museli nakradnuté statky vrátiť a výnos by šiel do štátneho rozpočtu(tak, ako to ktosi pred štyrmi rokmi sľuboval, nie?). To by však bolo "b", ktorému musí predchádzať "a", t.j. dôkaz, že majetok dotyčných nepochádza z legálnych príjmov.

V tomto svetle možno aktivitu pána Fica len kvitovať. Žiaľ, to, či je jeho záujem učiniť zadosť spravodlivosti naozaj seriózny a pre všetkých bude v budúcnosti platiť rovnako prísny meter, ukáže čas. Riziko, že ide len o bublinu, ktorá sa dostane do programového vyhlásenia novej vlády, aby napokon v duchu hesla "papier veľa znesie" spľasla tak ako mnohé jej predchodkyne, je stále vysoké. Rozprávka o krajine nepotrestaných zlodejov, začínajúca "kde bolo, tam bolo, bola raz jedna krajina, kde sa oplatilo kradnúť a neoplatilo pracovať", totiž vôbec nemusí po voľbách skončiť.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.