verejnosti rozruch jeho autobiografia Homage to Gaia (Hold Gaii), ktorú vydalo vydavateľstvo známej univerzity v Oxforde. Ústrednou témou tejto knihy je hypotéza Gaia. Podľa tejto revolučnej hypotézy, ktorá sa zrodila už v polovici 60. rokov, sa naša planéta správa ako jediný obrovský samoregulačný systém, ktorý je istým spôsobom podobný jedinému živému organizmu - tomu dal profesor Lovelock meno Gaia. Hypotéza Gaia má pôvod v dobe, keď Lovelock pracoval na čiastočný úväzok pre americkú kozmickú agentúru NASA, v ktorej sa podieľal na vývoji prístrojov, ktoré mali hľadať stopy života na Marse. Okrem toho pracoval prof.Lovelock ako špeciálny poradca pre petrolejársky koncern Shell a pre výrobcu vedeckých prístrojov Pye Unicam. "Keď už sme vedeli, že atmosféra Marsu je podstatne odlišná od atmosféry na našej planéte, kládol som si otázku, prečo je Zem práve taká aká je", hovorí prof.Lovelock. "Náhle mi napadlo, že niečo musí regulovať zemskú atmosféru a udržovať jej zloženie konštantným. Svitlo mi, že život na Zemi nejakým spôsobom reguluje klímu a chemické procesy. V mojej mysli sa zrazu vynoril obraz Zeme ako živého organizmu, schopného regulovať svoju teplotu a chemizmus na ustálenej úrovni", vysvetľuje profesor. Pravda, hypotéza Gaia má aj svojich kritikov. Jedným z najvážnejších z nich je známy oxfordský biológ profesor Richard Dawkins, autor mnohých populárnych kníh a genetike a evolúcii. Dawkins je zástancom prirodzeného výberu a kládol si otázku, ako by mohli planéty "súťažiť" medzi sebou tak, že na niektorých by sa vytvorila samoregulujúca atmosféra. Lovelockovi to trvalo do roku 1981, kým vypracoval odpoveď na túto kritiku, a to v tvare matematického modelu, ktorý nazval Daisyworld (svet sedmokrások). Daisyworld, rotujúci okolo Slnka, je najjednoduchší sesterský svet ku Gaii a žijú na ňom len dva druhy rastlín, tmavé a svetlé sedmokrásky. Lovelock ukázal, že keď Slnko bolo mladé a studené, pokrývali Daisyworld tmavé sedmokrásky, ktoré absorbovali slnečné žiarenia - tým sa planéta stala o 17o C teplejšou, než by bola bez nich. Čím sa Slnko stávalo teplejším, tým viac rástli svetlejšie sedmokrásky, ktoré odrážaním slnečného žiarenia ochladzovali planétu a udržiavali teplotu na optimálnej úrovni. Ďalšie simulácie zaviedli modelu Daisyworld vplyvy evolúce a ukázali, že tieto vplyvy pomáhajú pri regulácii teploty. S profesorom Lovelockom spolupracoval dr.Tim Lenton (na snímke vpravo) z Centra pre hydrológiu a ekológiu, ktorý "zasadil" do Daisyworld sivé sedmokrásky s náhodne mutujúcou farbou a ukázal, že pri zvyšovaní teploty Slnka začne rásť stále viac a viac svetlejších sedmokrások, schopných odrážať stále viac a viac tepla. Tieto a podobné experimenty s Daisyworld viedli k formulovaniu tzv. amsterdamskej deklarácie, ktorú v roku 2001 podpísalo vyše 1 000 vedcov. Prvý záver tejto deklarácie hovorí, že "zemský systém sa správa ako jediný samoregulačný systém, tvorený fyzikálnymi, chemickými a biologickými zložkami". Modely Daisyworld a Gaia predpovedajú, že takéto systémy môžu existovať len v rámci striktne vymedzeného súboru environmentálnych podmienok, v ktorých môžu prežiť vysokoorganizované živé sústavy. "tlak environmentálnych zmien nás prinúti upísať vedu obrane civilizácie", uzatvára profesor Lovelock.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
