prezidentom vrátených zákonov a ešte stihol aj popravu riaditeľa STV. A skoro aj výrobu nového - chýbali tri hlasy...
Dokonca ešte aj účasť bola impozantná. Stodvadsať ich pokope už dávno nebolo, do úplnej spokojnosti chýbal už len Lexa. Škoda, že neprišiel - do parlamentu by prvýkrát zasadol poslanec, ktorý v priebehu volebného obdobia nielenže zmenil podobu, ale ešte aj omladol a opeknel...
Rozlúčková schôdza nabrala zvláštny politický náboj. Schusterova horlivosť vo vetovaní zákonov kulminovala vedno s hladinou Dunaja. "Prietok" 18 zákonov na schôdzu je vo svojom žánri čosi ako storočná voda. Hoci neradi, ale musíme súhlasiť s tými pozorovateľmi, podľa ktorých sa Schuster vžil do roly akéhosi revízora či druhej komory parlamentu, čo mu však neprislúcha. Úlohou hlavy štátu nie je vecne skúmať zákon po zákone, na to on nemá aparát ani mandát. Charakter aktu kontrasignácie je skôr procedurálny. Nedá sa ubrániť dojmu, že Schuster sa nevie vmestiť do kože a posadnutý predstavou, že je nedocenený, neustále hľadá nové spôsoby, ako zvýznamniť svoju rolu. Pritom sa zamotáva do nešťastných súvislostí, keďže si u neho podávajú kľučky predstavitelia záujmových skupín, ktorí sú na (ne)podpísaní toho-ktorého zákona osobne zainteresovaní. Je absurdná taká ústavná prax, v ktorej sa akt prezidentského podpisu mení na akési štvrté, mimoparlamentné čítanie zákonov.
Najvypuklejšie sa tento nonsens prejavil v prípade telekomunikačného zákona. Najdôležitejšou zmenou, ktorú prinášal, bolo otvorenie prístupu k miestnym linkám pre konkurenčných prevádzkovateľov, teda významný krok k liberalizácii T-trhu. Schuster ale novelu vetoval kvôli absolútnej kravine - nezdala sa mu výška pokuty, ktorú môže TÚ udeliť prevádzkovateľovi, čiže dnes monopolným ST. Lobisti ST zapracovali, parlament veto neprelomil a výsledkom je zahodenie celého zákona a významná komplikácia na ceste k liberalizácii. A to všetko kvôli marginálnej pripomienke, akú riešia tuctové pozmeňovacie návrhy. Je neudržateľné, aby sa zákonodarný proces takto brzdil a deformoval.
Tzv. antikomunistické zákony, ktoré zožali zaslúženú mediálnu slávu, narazili poriadne tiež. Prešiel síce ten najvýznamnejší, o pamäti národa, ktorý otvára verejnosti cestu do archívov tajných služieb. Druhé Langošovo dieťa, o podmienke spoľahlivosti práce v tajných službách, ktoré by plošne vyradilo všetkých exeštébákov, sa ale už Schusterovi podarilo potopiť. Je celkom dôvodné podozrenie, že tiež po lobingu dotknutých kruhov. Takisto je nešťastný aj krach novely o utajovaných skutočnostiach, ktorý mal podstatne zúžiť okruh ľudí oprávnených nakladať s dôvernými materiálmi bez preverenia NBÚ. Mimoriadne akútne sa to teraz ukazuje napríklad u sudcov; po prezidentovom vete a neúspešnom hlasovaní zostávajú všetci starorežimní arbitri mimo dosahu NBÚ. Je to viac zdržanie ako škoda, ak vstúpime do NATO, kauza sa opäť otvorí. Je jednoducho bezpečnostne rizikový taký štát, kde má celý futbalový štadión (cca 5 000 ľudí) bez akéhokoľvek preverenia prístup k najutajovanejším informáciám.
Aby sme neboli iba negatívni; NR SR neprehlasovala ani veto nad zákonom o obchodných reťazcoch, čo je len dobre. Práve tento paškvil je ilustráciou prípadu, keď sa prezident, vzhľadom na charakter svojej pôsobnosti, môže výnimočne k vetu uchýliť. Zákon o reťazcoch bol totiž tvrdo kritizovaný EÚ, čo je presne ten typ politického dôvodu, ktorý hlava štátu môže zvažovať, keďže prichádza z jemu primeranej úrovne a navyše je v súlade so zahraničnopolitickými prioritami štátu. To, samozrejme, neznamená, že u neho neboli aj lobisti z hypermarketov... Takisto tým nie je povedané, že prezident musí mechanicky vypočuť každú námietku z Bruselu...
Vôbec posledný ťah tejto NR SR bol síce zvučný, ale nesmierne oneskorený; Milan Materák mal ísť na bitúnok už pred troma rokmi. Nezvolenie nástupcu v osobe košického Kleisa zakladá možno napínavé zápletky, keďže poschodový chliev zvaný STV sa ponorí do bezvládia v kritickom predvolebnom čase. Štatutári Filo a Mračna sú absolútnou garanciou, že tam prestane fungovať ešte aj výťah a bufet a zamestnanci so zvýšeným odstupným i platmi budú vynášať zariadenie nie po súčiastkach, ako doteraz, ale v kufroch. A možno si pristavia aj sťahovacie vozy...
Parlament pre druhé volebné obdobie skončil. Vnucuje sa klišé, že rýchlo zabudnime. Nie je to také triviálne; pohľad na kandidátne listiny "relevantných" strán signalizuje, že na týchto výtečníkov budeme ešte s veľkou nostalgiou a slzou v oku spomínať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
