vojsk Varšavskej zmluvy, ktoré nám na tankoch priviezli "bratskú pomoc" v podobe nasledujúceho násilného ukončenia obrodného procesu, ktoré prišli dať zbohom Pražskej jari 1968 a odštartovali nástup tzv. politiky normalizácie. Generácia tridsiatnikov, nehovoriac o mladšej, sa o tomto temnom období našich dejín dozvedá iba z rozprávania a z rôznych médií. Jej i všetkým pripomenieme tieto udalosti v dátumoch.
20.-21. august:
V Prahe zasadalo Predsedníctvo ÚV KSČ, kde jeho konzervatívna frakcia - Indra, Kolder, Biľak, Jakeš, Rigo - ktorá bola čiastočne informovaná o pripravovanej vojenskej intervencii, predložila svoje vyhlásenie, odsudzujúce obrodný proces v ČSSR. Diskusia trvala do noci a počas nej o 23.30 hod. vtedajší predseda vlády Černík priniesol správu o vojenskej intervencii piatich štátov Varšavskej zmluvy (ZSSR, NDR, Poľsko, Maďarsko, Bulharsko). Člen Predsedníctva ÚV KSČ Mlynář okamžite navrhol text rezolúcie, odsudzujúcej tento vpád, za ktorú hlasovalo sedem členov a proti nej štyria.
Niečo pred polnocou z 20. na 21. augusta sa intervencia začala. Hodnotia ju ako najväčšiu vojenskú operáciu od skončenia druhej svetovej vojny. Zúčastnilo sa na nej 27 divízií, čo je vyše pol milióna vojakov, 800 lietadiel, 6 tisíc tankov, 2 tisíc diel a neuvedený počet špeciálnych raketových jednotiek.
21. august:
Orgány sovietskej tajnej polície KGB a Štátna bezpečnosť - Štb zatkli vedúcich štátnych a straníckych predstaviteľov obrodného procesu, medzi nimi skoro ráno A. Dubčeka, J. Smrkovského, F. Kriegla, Č. Císařa, J. Špačeka. Deportovali ich do ZSSR.
Vo všetkých štátoch Varšavskej zmluvy bol v médiách uverejnený pozývací list predstaviteľov KSČ (nemenovaných) so žiadosťou o pomoc proti kontrarevolúcii a hrozbe občianskej vojny. Prezident Svoboda odmietol vymenovať "revolučnú" československú vládu podľa pokynov sovietskej strany.
22. august:
V Prahe sa zišiel mimoriadny vysočanský zjazd KSČ, ktorý vyhlásil, že ČSSR neprijme vojenskú okupačnú správu ani domácu kolaborantskú moc. Zvolil nové vedenie KSČ a A. Dubčeka potvrdil vo funkcii.
23.-24. august:
V Moskve prebiehali rokovania sovietskeho vedenia strany s čsl. delegáciou na čele s prezidentom Svobodom, ktorej sovieti nanútili tzv. Moskovský protokol. Podľa neho mali byť v ČSSR sovietskej vojská dovtedy, kým bude ohrozený socializmus. Predsedníctvo ÚV KSČ muselo vysočanský zjazd vyhlásiť za neplatný.
26.-28. august:
Na mimoriadnom zjazde ÚV KSS v Bratislave odsúdili okupáciu a podporili vyhlásenie vysočanského zjazdu v Prahe. Gustáv Husák, ktorý sa vrátil z rokovaní v Moskve, oznámil ich výsledok a dosiahol to, že delegáti zrušili pôvodné uznesenie bratislavského zjazdu. Stal sa prvým tajomníkom ÚV KSS namiesto Biľaka.
31. august:
Plénum ÚV KSČ v Prahe schválilo tzv. moskovský protokol z 23.-26. augusta ako podmienku postupnej normalizácie.
Čo nasledovalo potom?
Československá vláda schválila 16. októbra po predchádzajúcich rokovaniach v Moskve (boli na nich Dubček, Husák, Černík) zmluvu o dočasnom pobyte sovietskych vojsk na území ČSSR. O dva dni ju prijalo Národné zhromaždenie 228 hlasmi (4 boli proti, 10 sa zdržali hlasovania).
Podľa údajov čsl. bezpečnosti okupačné vojská piatich štátov Varšavskej zmluvy pri intervencii do Československa zabili 94 ľudí - streľbou a dopravnými prostriedkami, 335 zranili ťažko a 500 ľahko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
