venovaná schváleným zákonom, ktoré prezident SR Rudolf Schuster vrátil snemovni na opätovné prerokovanie. Z 18 vrátených zákonov parlament znovu schválil 11. Ich opätovné prijatie si vyžadovalo podporu najmenej 76 poslancov.

Archívy bývalej Štátnej bezpečnosti budú verejné, ďalšie antikomunistické zákony však stroskotali. Ján Langoš, ktorý predkladal zákony vyrovnávajúce sa s minulosťou, tak môže byť spokojný len čiastočne. V koši skončili zákony o ochrane utajovaných skutočností, o spoľahlivosti pre prácu v tajných službách i novela Trestného zákona.

O vysokom počte prezidentom vrátených zákonov poslanec kresťanských demokratov František Mikloško povedal, že ide o príliš silnú konfrontáciu s parlamentom, a preto mal prezident Rudolf Schuster prísť do Národnej rady osobne. "To je urobenie z parlamentu nie celkom svojprávnych ľudí," podotkol Mikloško a dodal, že na viacerých vrátených zákonoch sa dohodla koalícia a opozícia.

Zákon o pamäti národa zriaďuje Ústav pamäte národa, ktorý bude hodnotiť dobu neslobody, sprístupňovať občanom dokumenty o ich prenasledovaní, dávať podnety na trestné stíhanie zločinov totalitného obdobia z rokov 1939 až 1989. Za zákon hlasovalo zo 115 prítomných 82 poslancov. Predkladateľ zákona Ján Langoš povedal, že námietkam prezidenta chýba logický sled a sú nepravdivé. Kresťanský demokrat Mikloško povedal, že podobné inštitúcie, ako je Ústav pamäte národa majú všetky postkomunistické krajiny okrem severná Korey, Kuby, Číny a Slovenska.

"Čo to znamená, že hlava štátu, ktorá má byť moralným svedomím štátu a sama sa dovoláva doktríny krajiny, nechce urobiť spytovanie svedomia tohto štátu, ktorú on reprezentuje? Povyšuje seba nad túto krajinu, lebo do osobného profilu mu to nepasuje," hovoril ráznym hlasom Mikloško. Podotkol, že demonštratívny postoj prezidentskej kancelárie k zákonu o pamäti národa je pre neho nepochopiteľný. Pripomenul aj nedávnu účasť prezidenta na omši, ktorú v Poľsku slúžil pápež Ján Pavol II. Ďalší poslanec KDH Peter Muránsky citoval z informácie o opatreniach štátnych orgánov v súvislosti s konaním púte v Levoči v júli 1987. Štát sa obával prehĺbenia vplyvu katolíckej cirkvi na veriacich, najmä na mládež počas pútnických slávností. Materiál predkladal predseda východoslovenského Krajského národného výboru Rudolf Schuster.

Zákon o spoľahlivosti pre prácu v tajných službách znamená, že osoby, ktoré pracovali pred 15. februárom 1990 zložkách ŠtB by nemohli byť v služobnom pomere v SIS a Vojenskom spravodajstve. Prezident navrhol, aby parlament zákon neprijal ako celok. Namietal, že niektoré časti zákona sú v rozpore so Zákonníkom práce, nestanovuje, čo je práca v tajných službách, nepriamo novelizuje zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície. Poslanci zákon napriek pripomienkam neschválili. Podporilo ho 69 poslancov.

Podľa vráteného zákona o ochrane utajovaných skutočností by bezpečnostnej previerke podliehali aj sudcovia s výnimkou sudcov Ústavného súdu. Sudcovia, ktorí by previerkou neprešli, by sa nemohli oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. Parlament napokon zákon neschválil. Za zákon hlasovalo 67 poslancov.

Na šesť mesiacov až tri roky by podľa novely Trestného zákona bolo možné odsúdiť každého, kto verejne prejavuje sympatie k fašizmu a komunizmu, alebo toho, kto verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť zločiny fašizmu a komunizmu. Prezident sa pri vrátení tohto zákona odvoláva na Ústavu SR a Listinu základných práv a slobôd.

Hlava štátu tvrdí, že Komunistická strana Slovenska je založená v súlade so zákonom o združovaní v politických stranách a Ústredná volebná komisia zaregistrovala jej kandidačnú listinu. Ak by podľa Schustera novela Trestného zákona nadobudla účinnosť, voľby budú poznačené možnosťou trestného postihu za verejné prejavovanie sympatií ku komunizmu.

Robert Fico po prejave poslanca Petra Osuského, ktorý obhajoval novelu Trestného zákona povedal, že výsledkom jeho prijatia bude zvýšenie popularity komunistov a ich vstup do parlamentu. František Mikloško Ficovi povedal, že po vstupe komunistov do parlamentu využije svoje dvanásťročné známosti, aby komunisti sedeli hneď vedľa Smeru, lebo k sebe patria. Poslanci nakoniec zákon takisto neprijali.

Národná rada v pôvodnom znení schválila novelu Občianskeho zákonníka, podľa ktorej ak z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby násilia k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte a ďalšie spolužitie sa stalo neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového vlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť. Prezident argumentoval, že by išlo o obmedzenie vlastníckeho práva v rámci bezpodielového vlastníctva.

Zákon o obchodných reťazcoch prikazuje proporcionálne zastúpenie slovenských výrobkov. Prezident mal pochybnosti, či zákon neobmedzuje hospodársku súťaž. Národná rada zákon napokon neschválila. K zákonu mala vážne pripomienky aj Európska únia.

Zákon o obaloch poslanci schválili bez pripomienok hlavy štátu. Zákon hovorí o povinnosti zálohovať aj jednorazové obaly na nápoje. Prezident namietal, že zákon používa nejasné spojenie "obaly nebezpečné pre životné prostredie" a dáva tým priestor na subjektívne rozhodovanie o tom, ktoré sú to obaly. Hlava štátu tvrdí, že občanovi sa pri zlej ekonomickej situácii zvýšia finančné náklady pri kúpe výrobku v obale, ktorý nie je opakovateľne použiteľný a záloha sa mu vráti až pri vrátení obalu.

Novela zákona o telekomunikáciách mala ukončiť monopol telekomunikácii tým, že Slovenské telekomunikácie budú povinné prenajímať svoje siete aj konkurentom. Ak im to neumožnia, môžu dostať pokutu do 50 miliónov korún. Prezident ju navrhol znížiť na 20 miliónov. Parlament však zákon neprijal.

Podporu snemovne získala aj novela zákona o sociálnej pomoci, Železničnej polícii a o vojenskej službe. Veto prezidenta sa nepodarilo prelomiť v prípade zákona o Slovenskom audiovizuálnom fonde, ktorý zo 102 prítomných poslancov podporilo 39, proti bolo piati, hlasovania sa zdržalo 55 a traja zákonodarci nehlasovali.

Na návrh hlavy štátu nebol opätovne schválený zákon o doplnkovom dôchodkovom poistení. Súhlas parlamentu získali z ekonomickej oblasti zákony o cestnej doprave; o platobnom styku; dani z dedičstva, darovania, prevodu a prechodu nehnuteľnosti; štátnom podniku a zdravotnom poistení.

(sp)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.