O zisteniach zo správy kontrolóra sme sa rozprávali so zodpovedným námestníkom primátora Jozefom Filasom (SDĽ).
Kontrolór v správe konštatuje, že bytová komisia sa vôbec nezaoberala prideľovaním obecných bytov...
"V náplni práce bytovej a sociálnej komisie nie je posudzovanie prenajímania nájomných obecných bytov. Nechcem rozoberať, prečo to tak je, ale nemajú túto kompetenciu."
V správe sa však uvádza, že bytová komisia žiadala ešte koncom roka 1999, aby boli vypracované kritériá, tie však do času kontroly neboli spracované...
"Bytová komisia pozostáva z poslancov mestského zastupiteľstva a ďalších odborníkov, vrátane tých, ktorí pracujú na bytovom podniku, či na sociálnom referáte. Pýtam sa, komu uložila bytová komisia takúto úlohu, keď tam sedia všetci relevantní odborníci a dokonca podľa mojich informácií, niektorí aj viac ako toto funkčné obdobie? To skôr ja by som mohol položiť takú otázku, že ako to, že bytová komisia do roku 1998 nebola schopná urobiť systém prideľovania sociálnych, či obecných bytov."
Keď ste vy prišli na magistrát a stali sa námestníkom zodpovedným za bytovú agendu, nevedeli ste, že sa to musí urobiť, prijať jasné pravidlá, kontrolné mechanizmy a poradovník?
"Pravdaže som to vedel a hneď som aj začal konať. Okamžite sa zrušilo chaoticke prideľovanie nájomných bytov, či už starostami, bytovým podnikom alebo magistrátom bez akýchkoľvek podkladov a informácií. Prvým krokom bolo urobenie poriadku na bytovom podniku, druhým krokom bolo prevzatie malometrážnych bytov od okresných úradov, vypracovali sa podmienky, funguje komisia. Ešte potrebujeme dopracovať podmienky prideľovania na normálne obecné byty, aby sa oblúk uzavrel."
Ako sa teda mohli prideľovať, keď neboli pravidlá?
"Existovalo uznesenie, že vyriešime bývanie pre družstevníkov z Lunika IX. Odkedy som tu, všetky normálne obecné byty, ktoré sa uvoľnili, išli pre družstevníkov z Lunika IX. Normálny byt znamená, že nie je v suteréne, nie je úplne zdevastovaný a v jeho susedstve žijú relatívne slušní susedia. Keď sme skončili s družstevníkmi z Lunika IX, začali sme riešiť ľudí z Hrebendovej 1 až 3, bývalé podnikové byty, kde bývali ľudia v takých istých podmienkach ako družstevníci a mali len tú smolu, že neboli družstevníkmi a netýkala sa ich dohoda s mestom."
Kontrolór však konštatuje, že o obecných bytoch, ktoré boli na dispečingu odmietnuté, rozhodoval podľa vlastného uváženia sociálny referát.
"Ale prečo boli odmietnuté? Družstevníkom z Luniku IX sa totiž nevideli ako adekvátna náhrada. Sociálny referát taký byt nepridelil, len pripravoval podklady na to, aby bolo zrejmé, kto je žiadateľom, aká je jeho situácia. Potom s tým prišli ku mne. Keď som videl, že tie podklady sú akceptovateľné, tak som to zobral na poradu vedenie, kde sa to formálne schválilo."
Kontrolór však konštatuje, že v spisoch chýbali informácie v dotazníkoch, neobsahovali dôkazové materiály o nutnosti a potrebe bytu pre žiadateľa.
"Vylučujem, že by chýbali údaje, ktoré boli pre rozhodovanie nevyhnutné. Mohli chýbať len formálne údaje, ale to určite len preto, že žiadatelia neboli schopní to sformulovať."
Prečo to nesformuloval sociálny referát, ktorý si má zistiť, či je žiadosť opodstatnená?
"Keď príde za mnou pracovníčka sociálneho referátu so spisom a povie mi, že prišla za mnou žiadateľka-štvorčlenná rodina, ktorá sa ocitla na ulici a nie je schopná sa poriadne po slovensky vyjadriť, tak čo tam ešte treba písať. To sú ľudia, osudy."
Ale prečo to tam nie je napísané?
"Tak to neviem, možno je to nedôslednosť. Ale inak, ja som sa s tým nestretol."
Za veľkú chybu systému prideľovania považujeme fakt, ktorý vo svojej správe uviedol kontrolór, že neexistuje poradovník žiadateľov. Znamená to, že nie je jasné, kto má nárok, ako dlho žiada o byt, či nie sú rovní a rovnejší.
"O tom, kto odkedy žiada o byt, sú vedené záznamy. Netrúfam si odhadnúť, aká časť tých žiadateľov si dala žiadosť len tak, pre istotu. Že čokeby to vyšlo."
To nie je argument, veď takých špekulantov má práve svojou prácou odhaliť sociálny referát kontrolou podmienok, v ktorých žije žiadateľ, aby byt nedostal majiteľ rodinného domu.
"Áno, veď oni to robia. O tom to je. Sám som zvedavý, ako bude pokračovať tento proces. Navrhol som opatrenie, že treba predložiť vypracovanie tých kritérií. Pravdu poviem, že odkedy tu som, všetci relevantní ľudia, ktorí sa vyznajú v bytoch, sa snažíme urobiť také východiska a kritéria pre posudzovanie sociálnej núdze. Čo je dôležitejšie - či to, že si niekto dal žiadosť skôr, ale relatívne má kde bývať, alebo či je dôležitejšie riešiť akútny prípad rodiny, ktorá sa ocitla na ulici."
Tento argument neberiem. Transparentný poradovník žiadateľov vyvesený pod sklom na magistráte predsa nevylučuje riešenie mimoriadnych prípadov. Ľudia by mali vedieť, že ich žiadosť beriete vážne, že sú na nejakom mieste a že sa možno raz bytu dočkajú. Takto majú pocit, že ich spis nikoho nezaujíma.
"V súčasnosti sa riešia takmer výlučne mimoriadne prípady, skúste sa prísť pozrieť každú stredu na stránkové hodiny na sociálnom referáte a uvidíte, aké životné osudy tam riešia."
Tvrdíte, že sa teda nedá vytvoriť podľa pravidiel poradovník?
"Nehovorím, že sa nedá. Hovorím otvorene, že kto sa do toho pustí a to urobí, tak mu treba dať metál. Vyzýval som poslancov, aby sa tým zaoberali, aby sa do toho pustili."
To je síce pekné, ale skutočnosť je taká, že o nájomníkov mimo tých z Lunika IX rozhodovala jedna úradníčka - vedúca sociálneho referátu a vy ako námestník. Ona vám priniesla spis žiadateľa, ktorého vybrala podľa vlastného uváženia a ten potom dostal byt. Päťtisíc žiadateľov, bez pravidiel a poradovníka, žiadna komisia. To je to slabé miesto v systéme, ktoré nás núti pochybovať o transparentnosti.
"Samozrejme, že je to vždy v takej polohe, že o tom musí niekto rozhodnúť. A je jedno, či sa to bude volať sociálny referát alebo nejako inak, alebo to bude komisia. Overiť opodstatnenosť výberu nájomníka sa dá systematicky, ale to by bola veľmi ťažká práca. Ťažko si viem predstaviť aj prácu stálej komisie z poslancov, pretože by musela niekoľko hodín týždenne sedieť a posudzovať žiadostí."
Stačilo by, keby ste boli urobili pravidlá, vyvesili poradovník a pridelené byty s nájomníkmi predkladali poslancom zastupiteľstva pravidelne aj s odôvodnením, prečo dostali byt. Lebo inak je systém nedôveryhodný, veď funguje len na jednom človeku, ktorý spis vám prinesie hore a zdôvodní tak, že dotyčný dostane byt. Kto to môže skontrolovať, prečo práve tento spis a nie iný, keď sú tisíce žiadateľov, niet poradovníka ani pravidiel?
"Kontrolovať to môžu poslanci, veď som ich vyzýval, aby sa prišli pozrieť a opýtať, na čo len chcú. Mohlo by sa to predkladať do zastupiteľstva, prečo by nie."
Keď to môžete predkladať do zastupiteľstva, prečo to už dávno takto nerobíte?
"Nemám čo skrývať. Máme tu normálny systém, buď si dôverujeme, alebo nie. Poslanci môžu kedykoľvek prísť a kontrolovať."
Ale nie je to normálne, že úradník vyberá nájomníka a vy to potom len schválite a predložíte formálne do vedenia. Nikto nevidí do toho, ako a prečo sa vybral práve tento žiadateľ.
"Môže do toho vidieť každý z mestského zastupiteľstva. Nikomu sa predsa nebráni, aby si veci odkontroloval. Poslanci môžu prísť a urobiť prieskum a pozrieť si, kto, kde a prečo byt dostal. Druhá možnosť preverovania opodstatnenosti pridelenia bytu je aj náhodný výberom na základe sťažností, upozornenia. Môžem vám povedať, že za tri roky, čo som tu, sa ani jedna taká sťažnosť neobjavila, resp. nebola opodstatnená. K tomu viac nemám čo povedať. Ľuďom zo sociálneho referátu dôverujem."
Hrôzu naháňa aj zistenie kontrolóra, že záznamy neboli číslované, mohli teda ujsť pridelené byty, ktoré neboli nikde zaevidované?
"To je nezmysel. Nechápem, prečo to tam kontrolór napísal. Žiadny byt sa nemohol stratiť. Dajú sa celkom jednoducho preveriť všetky nájomné zmluvy a BPMK ich má pekne zaradom zoradené. Každú nájomnú zmluvu si môžete pozrieť a overiť si, či bola na dispečingu a na vedení. V žiadnom prípade sa nemohli byty takto strácať."
Koľko obecných bytov ste takto spolu s vedúcou sociálneho referátu mimo dispečingu pridelili?
"To naozaj z hlavy neviem povedať. Obecné byty sú úzkou skupinou bytov, v ktorej je pohyb minimálny. Mesačne sa pridelia tak dva-tri byty. Najväčším problémom je nájsť nájomníka, ktorý by do tých bytov chcel ísť. Sú to byty v zlom stave a na zlom mieste."
To však neznamená, že by ich mesto malo rozdávať bez pravidiel a poradovníkov, keď na trhu majú cenu od stotisíc vyššie, aj keby išlo o garsónku na prízemí.
"Úloha urobiť pravidlá a vytvoriť komisu na prideľovanie je v opatreniach a nikto sa jej nebráni. Môžem garantovať, že žiadny byt sa nerozdal len tak bez odôvodnenia. V celej správe z kontroly sa hovorí o nejakých pochybne pridelených bytoch?"
Ale kontrolór predsa nekontroloval nájomné zmluvy, ani to, či dostali byty oprávnene, on kontroloval iba mechanizmus, ako sa byty prideľujú a zistil, že je netransparentný.
"Však sa mohli pozrieť aj na nájomné zmluvy, veď boli v bytovom podniku."
Bez toho sa nevyvrátia pochybnosti, či tento spôsob, ktorý má veľmi slabé miesta, mal aj také dôsledky, že byty dostali niektorí ľudia neoprávnene. Na základe toho môže verejnosť mať práve názor, že sa byty neprideľujú transparentne a že sa s nimi šafári.
"Ale aká verejnosť? Veď tá je zastúpená poslancami, ktorých si volí. Poslanec má právo chodiť na dispečingy, prísť za mnou, na sociálny referát, všetko si prezrieť, preveriť podklady. Garantujem, že všetky zmluvy boli uzavreté so žiadateľmi, ktorí mali na to oprávnenie. Nehovoriac o tom, že ja som požiadal kontrolóra, aby urobil kontrolu spôsobu prideľovania. Veď by som bol na hlavu padnutý, keby som žiadal o kontrolu a mal maslo na hlave. Chcel som, aby sme v tomto mechanizme našli trhliny a vyčistili ho administratívne. A na to slúžia tie opatrenia."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
