a Vojňany. Práve na rozhraní týchto dvoch obcí pokračuje jej úsilie v hľadaní stredovekej dediny, ktorá sa podľa historky pred stáročiami na tomto mieste prepadla pod zem.
Po prerušení minuloročných prác, na ktorých participovala predovšetkým so starostom obce Vojňany Milanom Trembom, sa od začiatku tohto augusta znova pustila do odhaľovania nálezov starého osídlenia. Pomocnú ruku dostala tento rok aj od starostu obce Slovenská Ves Františka Jacenka, ktorý jej archeologický prieskum podporil sumou desaťtisíc korún a na kopáčske práce vyčlenil aj niekoľko chlapov z obce.
Na lúke za obcami Vojňany a Slovenská Ves už v súčasnosti možno zreteľne vidieť základy stredovekého sídla, ktoré odkryli minulý rok. Medzi rozvalinami obydlia možno nájsť množstvo, najmä keramických úlomkov, pochádzajúcich zo 14. a 15. storočia. K zatiaľ najcennejším nálezom patrí časť železného kľúča a zámky. "Nájdenie týchto predmetov je dobrým znamením, že ľudia obývajúci toto sídlo mali niečo cenné, čo si zamykali. Možno nájdeme aj to...," tvrdí s humorom M. Giertlová. Viac prezradiť nechce, aby to v širokom okolí nevzbudilo veľký záujem o "amatérsku archeológiu".
Iskierkou nádeje v tomto smere je nájdená malá minca. Žiaľ kyslá pôda nachádzajúca sa na mieste vykopávok malý kúsok kovu tak poznačila, že archeologička sa len nesmelo stotožňuje s tým, že nájdený predmet bola skutočne minca. "Naopak jednoznačne môžeme povedať, že jednou zo súčastí obydlia bola vyhňa, čo je zatiaľ malou pikoškou nášho bádania," tvrdí archeologička Múzea v Kežmarku, ktorá chce počas svojho tohtoročného prieskumu rozobrať objavené ruiny obydlia a odhaliť tak jeho pôdorys.
Skúmanú lokalitu označujú niektoré historické pramene ako Schaierberg či Schweberg, čo je pravdepodobne odvodený názov od rodiny Švábyovcov, ktorá mala svoje majetky aj v Slovenskej Vsi. V jej blízkosti je však taktiež Švábová hora. Je preto ťažké jednoznačne povedať, s ktorým názvom súvisí meno dedinky viac. To, že ide skutočne o spomínanú dedinu sa M. Giertlová snaží dokázať spolu so staroľubovnianskym historikom Dr. Števíkom. Ich prácu však komplikuje fakt, že na starých mapách z rokov 1838 až 1839 sa toto územie spomína aj pod názvom Koscielisko. "Pre nás to znamená ďalší predpoklad, že v blízkosti miesta sa nachádzal významnejší kostol. Kde však skutočne stál, je skôr v rovine dohadov. Zo súčasného reliéfu sa to žiaľ, nedá vyčítať. Pomohli by nám letecké snímky. Minuloročný geofyzikálny prieskum, ktorý sme uskutočnili v spolupráci s Archeologickým ústavom v Nitre totiž neukázal, žeby sa v blízkosti takmer dvoch stoviek metrov od nálezu nachádzali nejaké základy kostola. Na potvrdenie tohto faktu, by bolo treba ďalšie finančné prostriedky a preto ich naplnenie asi ostane na mojich nasledovateľoch," tvrdí na margo ťažkostí, s ktorým sa potýka vedecký výskum Marta Giertlová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
