na vysokej škole v Prešove chcel hrať v rodnom meste za mužstvo nováčika HIL ŠK Farmakol Tatran. Článok otca zastupujúceho svojho syna zverejňujeme bez redakčnej úpravy v plnom znení.
Kam kráčaš hádzaná?
Som otcom Mareka Grucu, hádzanára, okolo ktorého bude určite ešte veľmi rušno. Ja sám mám aj po rokoch blízky vzťah k športu, ale hádzaná a najmä to, čo sa okolo nej robí, ma prestalo baviť. Nebudem rozoberať kauzu Mareka, po jeho návrate z Izraela začiatkom roka 2000, kedy takmer tri mesiace nemohol hrať, pretože niekto zo zväzu nedostal niečo do vrecka.
Budem aktuálnejší. Denník ŠPORT dňa 21. 8. 2002 uverejnil článok pod názvom "Gruca hráva za Prešov /i keď je stále hráčom Považskej Bystrice/". Beriem, uznávam každému právo na vyjadrenie názoru, najmä, keď je dotyčný priamo zainteresovaný. Pán šéfredaktor Zdeno Simonides je však iného názoru. Študoval tak ako ja v inom režime, ale jeho praktiky zrejme využíva i dnes. Uvedený článok ku ktorému sa vrátim, jednostranne subjektívne prezentuje názory v hádzanárskych kruhoch "všemocného dobrého" riaditeľa MŠK Považská Bystrica pána Tonkoviča. Po prečítaní článku som sa snažil niekoľkokrát telefonicky spojiť s pánom šéfredaktorom. Aj keď bol v redakcii, nedarilo sa mi s ním spojiť, nakoniec som nechal odkaz u prítomnej pracovníčky s tým, že chcem s ním rozprávať ohľadom uvedeného článku a zverejnenia môjho stanoviska. Po pracovníčke mi po šiestich hodinách mojich urgencií odkázal, že môj článok neuverejní. Ďakujem mu, aj keď sa s ním poznám viac ako tridsať rokov, hrávali sme spolu hádzanu ešte ako žiaci. Zistil som, čo je u neho objektivita podávania informácií, či novinárska etika alebo nezávislosť žurnalistu. Určite mal problém overiť si niektoré informácie aj z druhej strany, sám vie prečo tak neurobil.
V článku uvádza, že Marek má platnú profesionálnu zmluvu s MŠK Považská Bystrica (MŠK) do 30. 6. budúceho roku. Áno, pôvodná zmluva zo dňa 31. 5. 2001 bola tak postavená, aj keď bola uzatvorená za "zvláštnych" (verejnosti som ochotný oznámiť aj tieto detaily) okolností. Vzhľadom k tomu, že od 15. 7. 2001 Marek nastúpil na civilnú službu, zmluvu mu odobral pracovník MŠK pán Gálik s tým, že viaceré body zmluvy sú neaktuálne (práce v rámci civilnej služby, spôsob odmeňovania a iné) a zmluva mala byť prepracovaná, do dnešného dňa sa tak nestalo. Preto som žiadal Slovenský zväz hádzanej (SZH), aby mi poslali bližšie údaje k tejto zmluve. Generálny sekretár SZH Dr. Peter Svoboda mi odpísal, aby som sa obrátil na MŠK. Od pána Tonkoviča som ju doteraz žiadal spolu so synom trikrát (listy sú v redakcii, určite by zaujali širokú športovú verejnosť) s tým, aby sme vedeli nielen povinnosti, ale aj práva. Jeho odpoveďou boli vyhrážky a sankcie. Prečo nám vlastne zmluvu neposlal? I keď pán Simonides brilantne vyzdvihuje jeho "veľkorysosť". Každý hráč, ktorý je riadne zaregistrovaný na SZH má právo požiadať o prestup resp. hosťovanie. Marek to tým, že úspešne vykonal prijímacie pohovory na Filozofickú fakultu PU v Prešove aj využil. Pán Simonides podobne ako matričná komisia SZH asi nemali čas prečítať si prestupový poriadok. Neviem odkiaľ vybral slová "v súlade s článkom 2 bod 4 prestupového poriadku, ktorý neumožňuje študentské hosťovanie hráčom s platnou profesionálnou zmluvou". Tam takáto formulácia nie je, snáď sa mu páčila. Ale v článku XI. Študentské hosťovanie bod 3 na ktoré asi zabudol je uvedené "napriek nesúhlasu materského klubu sa schváli žiadosť o hosťovanie najneskôr do skončenia daného súťažného ročníka v prípade, že ide o hráča, ktorý nastúpil na školu (denné štúdium) - 50 km mimo miesta materského klubu." Flagrantné rozhodnutie matričnej komisie a jej doterajšia pštrosia politika vytvára precedens hodný krajín, kde vládne chaos a bezprávie. Zarážajúci je aj fakt, že táto komisia mala rozhodnúť o hosťovaní do 7 pracovných dní od prevzatia žiadosti na SZH, urobila tak takmer o tri týždne neskôr. Prečo asi? Uvádzaný dôvod pre nesúhlas so študentským hosťovaním počas štúdia je typickým príkladom alibistickej politiky riadenia hádzanej. Časť, ktorá je vytrhnutá z kontextu je smiešnou argumentáciou výkladu prestupového poriadku. Myslím si, že pán Tonkovič veľkoryso "poďakoval" ľuďom zo SZH, medzi ktorými sú zrejme jeho blízki spojenci. Všemožne sa snažím pochopiť dôvody tohoto absurdného rozhodnutia, ale v súčasnosti to nedokážem. V tomto Absurdistane som unesený "veľkorysosťou" pána Tonkoviča, že z milosti uložil Marekovi "18 mesačný klubový dištanc" s dovetkom pána šéfredaktora, ktorý prejudikoval, že bude členmi disciplinárnej komisie SZH formálne potvrdený. Je to minimálne neetické. Aj keby bola pôvodná zmluva platná, tak maximálne v dĺžke 12 mesiacov, pán Tonkovič aj v tomto prípade presahuje svoju právomoc, hrá sa na arbitra, bez právnického vzdelania a bez charakteru. Ale ďakujem mu za možnosť odvolať sa proti rozhodnutiu. Pán Simonides mu stránil aj pred rokom pri kauze Rada Pekára, škoda, že zabudol napr. na kauzu pivota Trabelssieho spred dvoch rokov, ktorý napriek platnej zmluve s Novými Zámkami odišiel zo dňa na deň do Považskej Bystrice opatrovať "chorú babku" samozrejme s tým, že hral bez problémov za Považskú Bystricu. Vážený pán šéfredaktor Simonides, áno, Marek trénuje a som rád, že bude aj naďalej trénovať s Farmakolom Tatran Prešov, ináč to ani v civilizovanej spoločnosti nejde. Veď vzdialenosť do Považskej Bystrice je 260 km a iba niekto "nad nami" dokáže byť naraz v škole a o pol hodiny na tréningu. V každej normálnej spoločnosti to chápu, som rád, že aj tí mladí hádzanári, ktorí prídu po Marekovi budú vedieť, že na slovenskej scéne hádzanej neexistujú rovnaké pravidlá pre každého, ale je tu zákon silnejšieho, zákon prírody, nie ľudí, ale je vôbec otázne, či pán šéfredaktor Športu vôbec vie, o čom je reč, priateľ môj zrejme žiješ v inej dobe, zobuď sa! Buď nápomocný športu a nie svojim m
Autor: leš
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
