samostatných štátov. Nostalgici možno zaspomínali na úspechy bývalej federálnej reprezentácie, realisti si skôr všímali, čo (známe) sa medzitým udialo.
Ostaňme pri čísle štyri. Obidve reprezentácie majú za sebou štyri kvalifikácie, z ktorých im vyšla akurát jedna. Tá, ktorá Čechov katapultovala až na strieborný piedestál na Euro 96. Slováci si svoje kvalifikačné kvarteto odohrali už tradičným štýlom: šanca je stopercentná pri štarte kvalifikácie, jej percentuálna možnosť neustále klesá, až sa nakoniec dostáva na teoretickú úroveň, z ktorej bolia hlavy hlavne novinárov a štamgastov na pive. Tí prví preratávajú, kto z našich súperov musí prehrať, kto musí remizovať a s kým každým, na koho jednoducho nemáme, musíme vyhrať. Tí druhí sa snažia o to isté, len s tým rozdielom, že keď ich z toho príliš bolia hlavy, objednajú si ďalšiu rundu.
Za pár týždňov idú do ďalšej kvalifikačnej rundy Slováci, čas Jurkemikovho experimentovania skončil resp. síce môže pokračovať, ale bude to už trochu v iných dimenziách, v tých, kde nám nikto nič nedaruje.
Kým Česi sa po jednom zápase rozplývajú, čo všetko Brückner stihol, my môžeme len konštatovať, že s tým, čo má Jurkemik poruke sa asi veľa stihnúť nedá. Ostávame vlastne pri tom istom, pri čom sme stále. Pár nádejných zábleskov (kvalifikácia na Euro 96: víťazstvo nad Poľskom 4:1, kvalifikácia na MS 1998: víťazstvo nad ČR 2:1, kvalifikácia na Euro 2000: remíza v Rumunsku 0:0, víťazstvo v Maďarsku 1:0, kvalifikácia na MS 2002: remíza v Turecku 1:1), pár katastrofálnych výsledkov (kvalifikácia na Euro 96: debakle v Poľsku a Francúzku, kvalifikácia na MS 1998: trojgólové prehry v Čechách a Španielsku, kvalifikácia na Euro 2000: demontáž Slovákov v Bratislave s Rumunmi, kvalifikácia na MS 2002: absurdita v Azerbajdžane). Povedané ináč: sínusoida Slovákov kolíše až príliš, cesta k úspechom vedie cez niečo stabilnejšie.
Začiatkom roku nás nažhavilo víťazstvo v Teheráne, hoci ťažko mali inú hodnotu ako recipročnú za minuloročné víťazstvo Iráncov v Bratislave. Ochladli sme v rakúskom Grazi, opäť nás potešila remíza v Bruseli. Výjazd do Japonska a prešovský zápas s Uzbekistanom nerátajme, boli len o tom, že museli byť.
V Olomouci vo štvrtom zápase Čechov a Slovákov inkasoval dvojkríž štvorku, o tú štvorku sa postarali dvaja bývalí hráči Sparty, Rosický a Koller, ktorí momentálne hviezdia v Borussii Dortmund. Za Slovákov skóroval tiež bývalý hráč Sparty, Sz. Németh to chvíľku skúšal aj tam, aby sa vracal späť na východ, hoci zo Sparty sa zvykne putovať opačným smerom. Aj takýto "príkladík" hovorí o mnohom, o tom, že z federálnej križovatky sme sa vydali každý iným smerom.
Na Hanej to asi ináč skončiť nemohlo, Slováci si svoju sínusoidu nosia i v zápasoch, slušný prvý polčas vzápätí v druhom stočili do mínusu a je z toho výsledok, ktorý asociuje sedmičky, ktorými častovali našich hokejistov českí.
Za pol roka sme zistili, že sme vlastne nič nezistili. Preskúšali sme kvantitu, aby sme sa dostali ku východiskovej kvalite. Aj keď hovoríme o tom, že vieme, kde sú príčiny. Pressing, agresivita, srdce, napádanie, ofenzíva, defenzíva... Zatiaľ sa však nič nedeje, Teherán, Graz, Brusel, Tokio, Prešov, Olomouc sú stále o hľadaní. Teraz však príde niečo iné.
Kvalifikácia na Euro 2004 začína nepríjemne. V Turecku a doma s Anglickom. Štvrtá prehra v tomto roku už bude chutiť ináč...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
