apríli tohto roku Štefanovi M. z Boľu, Emilovi P. z Košíc a Štefanovi D. zo Zatína. Súčasťou trestu bolo aj zhabanie mobilných telefónov, ktoré používali pri páchaní trestnej činnosti. Súd ich uznal vinnými z trestného činu nedovoleného prekročenia štátnej hranice, teda že spoločným konaním pomáhali inému nedovolene prekročiť štátnu hranicu.
Jedenásteho novembra lanského roka, v presne nezistenom čase, prišiel Štefan M. do Zatína za Štefanom D. Požiadal ho, aby vo svojom dome na Cintorínskej ulici ubytoval na pár dní utečencov. Ponúkol mu za to finančnú odmenu. Štefan D. súhlasil a hneď na druhý deň prišlo do jeho domu 19 utečencov z Afganistanu a Iránu. Priviezol ich k nemu na Avii Furgon Emil P. A bol to zasa on, ktorý spolu so Štefanom M. o štyri dni neskôr, ráno o 7. hod., po nich prišiel. V aute, ktoré riadil Emil P., si však odviezli len 11 cudzincov. O zvyšných sedem sa mal naďalej starať Štefan D. Avia Furgon, ktorá smerovala k štátnej hranici s Českou republikou, sa však ďaleko nedostala. Za Sečovcami narazili na cestnú kontrolu a krátko na to ich spolu s utečencami, ktorých prevážali, zaistila polícia.
Štefan M. sa zo spáchania tohto skutku necíti byť vinný a proti verdiktu súdu, ktorým mu bol uložený nepodmienečný trest, sa odvolal. Poprel akúkoľvek účasť na uvedenom čine a to v priebehu vyšetrovania aj pred súdom. V prípravnom konaní ho však z neho usvedčoval Štefan D. Ten potvrdil, že obvinenie, ktoré proti nemu a spoluobvineným vzniesol vyšetrovateľ, je pravdivé. Teda že na žiadosť Štefana M. ubytoval vo svojom dome 18 cudzincov, ktorých priviezol a tiež odviezol Emil P. "Štyri dni som sa staral o všetkých, ale po tom, čo jedenástich odviezol preč, ich u mňa zostalo sedem. Večer toho istého dňa prišla do môjho domu polícia a zaistili mňa aj tých cudzincov," vypovedal pred sudcom, ktorý mal rozhodnúť o tom, či ho zoberie do vyšetrovacej väzby.
Po konfrontácii so Štefanom D. však zmenil výpoveď a tvrdil, že jeho menovec nemá s celou vecou nič spoločné. Uviedol, že ten, kto prišiel za ním domov dojednať ubytovanie cudzincov, bol neznámy muž a že on ich na druhý deň aj k nemu priviezol. Štefan D. vysvetlil zmenu výpovede nasledovne: "Pri výsluchu pred sudcom som bol stresovaný. Mal som strach, pretože nikdy predtým som nebol trestne stíhaný."
Obžalovaný Emil P. pred vyšetrovateľom a tiež pred sudcom odmietol vypovedať. Pri konfrontácii so Štefanom D. tvrdil, že ho spoznal až v deň, keď na Avii Furgon, čo patrí jeho družke, dcére Štefana M., prišiel do Zatína po utečencov. "Poslal ma tam niekto prostredníctvom mobilu. Bol to môj zákazník, ktorého som ako taxikár predtým viezol z Košíc do Veľat. Navrhol mi, že ak si chcem zarobiť, zoženie mi prácu. A to odvoz robotníkov na Zlaté piesky pri Bratislave. Dal som mu číslo na môj mobil a ten muž mi 16. novembra 2001 zavolal. Kázal mi ísť do Zatína po robotníkov a povedal mi, aj do ktorého domu. Šiel som tam sám. Do auta nastúpilo 11 ľudí, ktorí vyzerali ako Rómovia. Ten neznámy mi povedal, že ma bude priebežne riadiť, ktorou cestou a kde s tými ľuďmi pôjdem. Pri obci Svinica som začal rozmýšľať, napadlo ma, že asi nie je niečo v poriadku. Rozhodol som sa, že sa vrátim naspäť, a vtedy nás zastavili a neskôr zaistili policajti."
Súd neuveril výpovediam obžalovaných. Vyhodnotil ich ako účelové, doslova naivné, v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu. Pri prvých výsluchoch všetci využili právo nevypovedať, čo podľa samosudcu možno považovať za logickú obranu, keďže boli prichytení pri čine. Štefan D. pravdepodobne z obavy pred vzatím do väzby sa rozhodol vypovedať pred sudcom. Uviedol vtedy skutočnosti, ktoré neskôr spolu s ďalšími dôkazmi usvedčili obžalovaných z trestnej činnosti. Neskôr, po tom, čo boli prepustení zo zadržania, mali možnosť sa dohodnúť, ako sa budú brániť, ukázalo sa to pri konfrontáciách...
V prípravnom konaní vypovedal prostredníctvom tlmočníka aj jeden z utečencov. Svedok Muhamed Anvar z Afganistanu uviedol nasledovné: "Ľudí, ktorí nás prevzali po prekročení štátnej hranice medzi Ukrajinou a Slovenskom, som nevidel. Do domu v Zatíne nás priviezli na nejakom aute. Neskôr po nás prišli dvaja muži. Jeden bol starší a mal veľké brucho, dozvedel som sa od neho, že má nejaké zdravotné problémy." Uvedený opis zodpovedal Štefanovi M. Svedok nemal žiadny problém spoznať ho aj pri rekognícii. Po predložení fotografií piatich osôb v rôznom poradí ukázal priamo na neho. Označil ho ako muža, ktorý bol prítomný pri ich odvoze v Zatíne.
Obžalovaných usvedčovali aj iné veci. V kritický deň policajti zadržali pri obci Bidovce vozidlo Peugeot 405 GLI s prešovským evidenčným číslom. Sedeli v ňom Štefan M. so synom a manželkou. Pri prehliadke vozidla našli papier s telefónnymi číslami na mobily. Nie bez zaujímavosti je však skutočnosť, že peugeot smerujúci ku Košiciam šiel pred aviou s utečencami a bol od nej vzdialený len niekoľko kilometrov. Aviu riadil Emil P., druh dcéry Štefana M. Ten neskôr pri výsluchu najprv uviedol, že bol objednaný k zubárke, potom že k nej išli preto, lebo syna bolel zub. MUDr. Zdena K. potvrdila len to, že rodina M. sú jej pacienti, ale dodala, že na 16. novembra 2001 nik z nich sa k nej neobjednal. Pri policajnej akcii boli u obžalovaného Emila P. zaistené mobilné telefóny zn. Ericson T28 a Motorola, u Štefana M. Ericson 320 a T20s. Zo zoznamu o hovoroch v sieti Globtel vyplynula častá telefonická komunikácia medzi Štefanom M. a Emilom P.
Na základe uvedených dôkazov súd dospel k záveru, že všetci traja obžalovaní sa dopustili skutku, z ktorého ich obžaloval prokurátor. Pri určení druhu a výmery trestu s prihliadnutím na zabezpečenie účelu trestu, na stupeň nebezpečnosti ich konania, a tiež pomery a možnosti nápravy, si vyslúžili vyššie uvedené tresty. Viackrát trestaný Štefan M. sa dopustil trestnej činnosti v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, takže dostal nepodmienečný trest. Jeho spoluobžalovaní odišli zo súdu s podmienkami.
Odvolaním Štefana M. proti verdiktu okresného súdu sa na verejnom zasadaní zaoberal Krajský súd v Košiciach. Ten, kvôli nedostatkom v dokazovaní a procesným chybám, zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vrátil na nové dokazovanie. Na záver ešte možno dodať, že na Štefana M. bola v apríli tohto roku podaná ďalšia obžaloba, ktorá ho viní opäť z trestného činu nedovoleného prekročenia štátnej hranice...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
