Juraj Ghillány. Kráľ Leopold I. ho za jeho služby povýšil do stavu barónov a ako dokladá maďarsky písaná kronika hornoliptovských rodín, barónsky erb dostala rodina 4. marca 1688. Začiatky rodu Ghillányovcov majú však oveľa hlbšie korene. Najvýznamnejšie dostupné údaje, najmä o Matúšovsko - Fričovskej vetve zhrnul do dvoch častí Ing. Štefan Staviarsky (boli uverejnené v Korzári na strane História). V rôznych archívoch sa podarilo dosť podrobne zostaviť rodokmeň a to počínajúc Domonkosom (1727 - 1798) až po najmladšieho doloženého mužského potomka Ladislava Ghillányho, narodeného v roku 1943 v Pátke, ale už dlhé roky žijúceho v Košiciach. Podrobnejší pohľad do rodokmeňa dokazuje, že najmä v posledných generáciách prevládali ženy. Väčšina z nich už nežije. Napríklad Imre Ghillány (1890) mal s Eszter Dobozyovou (1899) až šesť potomkov - päť dcéry ale iba jediného, najmladšieho syna Imreho (1934), ktorý podľa všetkého už nežije.
"V Bratislave žije 92 - ročný otec István (Štefan) Ghillány. Je hudobníkom, hráva v kostoloch na organ. Bol spolužiakom Ľudovíta Reitera na konzervatóriu vo Viedni. Oženil sa v roku 1937 v Budapešti s barónkou Erzsébet Ivánka (nar. 1919 v Plátke). Podľa jej otca, bohatého baróna Ivánku, zemepána v oblasti neďaleko Bratislavy, je pomenovaná obec Ivanka. Moja matka zomrela ako 55 - ročná", prezradil Ladislav Ghillány, ktorý je skôr známy z oblasti športu. Vďaka nemu sa udržuje vo výbornej kondícii a niekoľko rokov udivuje svojimi výkonmi. Šľachtický pôvod i netradičná sféfa záujmu mu robili často nemalé problémy.
Osemročnú základnú školu skončil bez problémov veľmi dobre. Tie prišli až po podaní prihlášky na strednú školu. Neprijali ho. "Zdôvodnenie bolo veľmi stručné - z kádrových dôvodov. Niečo som už tušil, ale až potom mi to podrobene vysvetlili doma. Uvedomil som si, že som niečo menej ako ostatní, hoci som skončil s vyznamenaním. Nezostávalo mi iné ako prihlásiť sa na učňovku a učiť sa za elektrikára. Pochytil ma aj šport, ale s tým som u otca dodnes neprerazil, stále mi to vyčíta, lebo ani elektrikár ani športovec nezodpovedá tradícii rodu." Po učňovke nasledovala večerná nadstvba s maturitou. Čakali ho dva roky vojenčiny u letcov v Prešove. Našťastie veľmi skoro, na športových hrách zistili jeho športový talent, najmä v šplhu na lane. "Odvtedy som chodil po pretekoch a vojnu ako takú som vlastne nezažil, iba "šíril slávu útvaru." Do civilu som odchádzal ako podporučík. Pri odchode mi veliteľ útvaru potriasol ruku a povedal vetu, na ktorú nikdy nezabudnem: 'Boli ste excelentný vojak, zbohom pán barón!' Písal sa rok 1972, tvrdá normalizácia a takto mi dal vedieť, že od začiatku mal môj kádrový spis preštudovaný, ale nevadilo mu to."
Ani po skončení inštitútu v Prahe s titulom diplomovaný elektrotechnik ho šport neopustil. Kdesi sa dočítal, že chodiť sa dá aj na rukách, čo chodiť - šprintovať a dokonca sa evidujú i rekordy. Gymnastika mu nikdy nebola proti srsti, čo tak skúsiť to. Vo februári 1977 viackrát zlepšil svetový rekord v šprinte na rukách na 50 yardov. Prišlo pozvanie na súperenie v netradičných športovcoch do Rakúska. Pán Norris Mc Winter ho pozval v mene vydavateľskej spoločnosti Guiness Superlatives Limited. Smola bola v tom, že ovzdušie "otrávila" CHARTA '77 a vládnuca moc videla všade a vo všetkom vnútorného nepriateľa, podkopávača socializmu. Zistil to, keď šiel požiadať o vycestovaciu doložku do Rakúska. Major na pasovom oddelení po uvedení dôvodu sa takmer rozpučil od smiechu: "Ha, ha, ha!!! To je kapitalistický výmysel, taký šport vôbec neexistuje", zavolal však na ÚV ČSTV do Prahy. Nebol prekvapený, že túto teóriu mu potvrdili aj z Prahy. Dokonca zaznelo varovanie, že môže ísť o nejakú skrytú špionážnu organizáciu, možno je ten pán agentom Západu...
Uplynulo zopár rokov a prišlo pozvanie z Budapešti, kde bol hosťom maďarskej televízie - v priamom prenose sfúkol výkvet domácich borcov a exceloval, keď za asistencie televíznych kamier obišiel ani za 40 minút televíznu budovu a vrátil sa späť do štúdia. Na druhý deň pozdravil sviatok práce 1. máj v sprievode, stal sa centrom pozornosti, a to bolo asi zlé. O dva dni stratil zamestnanie. Pri odchode na papieri stálo čierne na bielom: "Vynikajúci pracovník, na vysokej odbornej úrovni, ale nemá zmysel pre kolektív."
Nasledovali "iba" exhibície, i keď znovu s obrovským ohlasom. Dusná atmosféra trochu povolila. V Kyjeve na futbalovom štadióne mu tisíce divákov aplaudovali, keď prešiel na rukách 400 m atletickú dráhu. Objavil sa aj v populárnom programe pražskej televízie "Jedeme dál."
Vlani absolvoval testy fyzickej zdatnosti, ktoré boli natoľko mimoriadne úspešné, že prezident spoločnosti alternatívnej medicíny na Slovensku Dr. Molnár sa rozhodol sponzorovať jeho športové aktivity a Ladislav Ghillány sa vrátil nielen k pokusom o zlepšenie svetového rekordu v šprinte na rukách na 50 m ale i k šplhu na lane, behom do a z vrchu, kde dosahuje ešte pozoruhodné výkony. Po štyroch štartoch na polmaratóne v rámci MMM chce túto trať zvládnuť na kolieskových korčuliach.
Autor: Gabriel Čintalan
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
