aj toho, ak sa občas ich dieťa posadí v noci na okraj postele a pritom spí. Somnambulizmus nebýva výnimočným javom ani u dospelých hoci tvoria medzi námesačníkmi iba tri percentá. Niektorí si námesačníctvo prinášajú z detstva a žijú s ním bez toho, aby im komplikovalo život. Niekedy nastávajú problémy pri cestovaní - vtedy by mali ľudia obdarení touto "schopnosťou, užívať upokojujúce lieky. Po návrate domov sa stav upraví. Samotný somnambulizmus sa nevylieči.
O námesačníctve sa veľa popísalo a pohovorilo dosť príbehov. Možno ste sa aj vy niekde dočítali, že ho spôsobuje mesiac a že ak je impulzom k nočným aktivitám ako chodenie po byte, streche, schodoch, ulici atď. Vedecky nebolo zatiaľ z tohto nič jednoznačne preukázané. Je známe, že mesiac môže ovplyvniť náš spánok alebo sny, napr. tak, že ak dopadá jeho svetlo na našu tvár, môže sa nám snívať o ohni a podobne. Ale tým sa vplyv mesiaca v tomto smere skončil. Niekedy sa hovorí aj o tom, že ide o aktivity, vyvolané určitým narušením prechodu z fázy hlbokého spánku do "povrchnejšieho". Považujú ho aj za prejav oneskoreného dozrievania systémov, regulujúcich spánok. Psychológovia tvrdia, že somnambulizmus sa ako porucha spánku zvyčajne vyskytuje u nadmerne citlivých ľudí ako reakcia nielen na duševnú preťaženosť, stavy hnevu, frustráciu a pod., niekedy dokonca aj na zmeny počasia.
Námesačnosť sa prejavuje tým, že človek sa správa ako zvyčajne - chodí, sedí, robí cely rad rôznych úkonov v byte, ako otváranie a zatváranie dverí, oblieka sa, češe, ibaže všetko prebieha v spánku. Po prebudení sa na nič nepamätá. Somnambulizmus sa objavuje zvyčajne medzi štvrtým až šiestym rokom dieťaťa, väčšinou vymizne medzi siedmym a pätnástym rokom. Trpí ním asi 15 percent detí, podľa niektorých údajov častejšie chlapci. Námesačnosť detí má podľa odborníkov väčšinou mierny priebeh. Dieťa sa posadí a znovu si ľahne. Takéto deti nemajú iné ťažkosti a ich vývoj v ostatných oblastiach prebieha normálne. Odborníci radia, že ak rodičia napr. vidia v noci svoju ratolesť ako prechádza bytom, mali by ju pokojne v tichosti odviesť na lôžko. Budenie je zbytočné, pretože dieťa o ničom nevie. Odborníci neodporúčajú hovoriť niečo námesačníkovi, ktorý práve robí niečo nebezpečné. Naopak, sú však situácie, kedy by oslovenie a prebudenie mohlo zabrániť úrazu. Rodičia by mali dbať o bezpečnosť v byte, napr. zamknúť vchodové dvere a vytiahnuť kľúče, v rodinných domoch dvere na pôjd alebo do pivnice, na okná dať mreže alebo ich zabezpečiť tak, aby sa viac ako sú neotvárali. Námesačníci si na rozdiel od bdelého stavu nedokážu uvedomiť nebezpečenstvo, aké im môže hroziť. Preto dokážu podávať obdivuhodné výkony, na ktoré by sa v bdelom stave neodvážili ani len pomyslieť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
