rúrkovitými ústami. Ich hlava nesmeruje ako u iných rýb v predĺženej osi tela, ale je sklonená. Na ryby majú aj nezvyčajné oči, pohybujú nimi nezávislé na sebe ako chameleóny. Esovito prehnuté tielko pokrýva pevný pancier z kostených platní s rebrovitými výrastkami v podobe nízkych tupých tŕňov, u niektorých druhov s dlhými vláknami. Takmer všetky plutvy zakrpateli - až na vejárovitú chrbtovú plutvu. Ďalšou osobitosťou je tenký ovíjavý chvost. Najzvláštnejším charakteristickým telesným útvarom však je brušný vak samčekov, ktorý je obdobou brušného vaku samíc kengúr. Morské koníky sa totiž rozmnožujú ojedinelým spôsobom, zárodkový vývin potomstva zabezpečuje len otec. Pri nerese sú aktívne samičky, ony vyhľadajú partnera, dvoria mu a napokon sa okolo neho ovinú chvostom, pričom mu krátkym znášadlom vpúšťajú do vaku vajíčka. Párenie sa viackrát opakuje. Samček prijaté ikry oplodní a vak uzatvorí až na úzku štrbinku potrebnú na výmenu vody, aby sa zabezpečil prísun okysličenej vody pre vyvíjajúce sa zárodky. Silne prekrvená vnútorná stena vaku sa zmení na hubovité tkanivo a vylučuje výživnú tekutinu pre rastúce mláďa. Brušný vak takto zastáva úlohu placenty cicavcov. "Gravidnému" samčekovi sa veľmi zväčší a vyklenie brucho. Po 4 - 5 týždňoch pobytu vo vaku sa liahne plôdik mláďaťa, sú to dokonalé miniatúry svojich rodičov. Samec ich vypudzuje do mora kŕčovitým chvením vaku, po pôrode ostáva celkom vyčerpaný.
Morské koníky žijú v zárastoch rias pri morských brehoch. Plávajú kmitaním chrbtovej plutvy, vždy pri vztýčenej polohe tela. Sú zlí plavci, občas sa nechávajú unášať slabými vodnými prúdmi. Prevažne zotrvávajú prichytené špirálovito skrúteným chvostíkom na vodných rastlinách. Niekedy sa chvostami pospája do klbka viacero koníkov. Ich potravou sú drobné planktonické kôrovce, ktoré nasávajú ústami zo vzdialenosti až niekoľkých centimetrov.
Morské koníky sú bežne rozšírené pri brehoch Atlantického oceánu a Stredozemného mora, odkiaľ ich privážajú turisti ako suveníry buď len vysušené alebo zaliate do priezračných živíc. Tieto druhy dorastajú najviac dĺžku - výstižnejšie by bolo povedať výšky - asi 10 cm. V čínskom mori sú hojne zastúpené podobné, ibaže menšie druhy.
V austrálskych vodách žijú koníky strpáne, na tele majú dlhé steblovité olistnené výrastky dokonale napodobňujúce chaluhy, medzi ktorými žijú. Obzvlášť bizarne vyzerajú strapáne z povestného sargasového mora v Atlantiku.
Koníky sú obľúbenými chovancami morských akvárií, budeme mať príležitosť ich vidieť v nedávno otvorenom morskom akváriu v Prahe. Koníkom sú príbuzné morské ihly, tie však majú skutočne ihlovitý vzhľad a na rozdiel od koníkov plávajú vo vodorovnej či mierne naklonenej polohe. Ich dlhé oblé telo zakončuje tenký chvost s trojhrannou plutvičkou, podobnou ošklbanému brku vtáčieho pera. Aj ich samčekovia majú brušný zárodkový vak. Bežným zástupcom tejto skupiny je pomerne veľká ihla morská z európskych a afrických vôd, dlhá bezmála 60 cm. V čínskych vodách žije menšia ihla odlišná od iných druhov krátkym chápavým chvostom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
