hovorkyňou Úradu PSK sa stala naša kolegyňa v novinárskej komunite - Veronika Fitzeková. Nedalo nám, aby sme jej nepoložili pár otázok o tom, ako si žije mama dvoch dcér pri novej práci. S Terezou tento rok oslávia jedenáste narodeniny a s malou Emou druhé.
Ženy síce nerady hovoria o svojom veku, ale Veronika nám prezradila, že sa narodila v roku 1968, keď sa lámala politická scéna. Mama jej neraz pripomínala, že to bol krízový rok, keď ani taká dojčenská strava, akou je Sunar, nebola až takou samozrejmosťou. Keďže vieme, že pochádza zo Serede, mesta známeho výrobou keksov a šampanského, zaujímalo nás, ako sa ocitla na východe Slovenska.
"Počas štúdia žurnalistiky v Bratislave sme sa zoznámili s manželom Milanom a spoločne sme pracovali v internátnom rozhlasovom štúdiu v Mlynskej doline. Bolo to ešte za totality a vtedy sme snívali o tom, aké by to bolo, keby sme mali vlastnú stanicu a mohli vysielať čo chceme. Neskôr sme sa vzali a keďže manžel je Prešovčan a vtedy nám bolo jedno, kam pôjdeme, rozhodli sme sa usadiť v Prešove," rozhovorila sa.
Na svoj sen nezabudli a po príchode do Prešova v roku 1991 sa ho usilovali pretaviť do reálnej podoby, hoci ako priznáva, nič nebolo také jednoduché.
Jej prvým pracovným postom bolo miesto tlačovej hovorkyne primátora, vtedy Viliama Sopka.
"Dovtedy mesto nemalo hovorkyňu a ja som pyšná na to, že som vlastne na mestskom úrade zaviedla tlačové besedy. Medzičasom sme s priateľmi pracovali na vzniku súkromného rádia a podarilo sa. Je to rádio Flash, prežilo a vysiela dodnes. Boli to skvelé časy a práca plná nadšenia štyroch mladých ľudí. Dokonca ja naša vtedy trojročná Tereza pre rádio nahrala jingel 'Vstávajte spachtoši', ktorý ešte donedávna vysielali. Myslím, že dnes by sa nám to už nepodarilo. Doba je zložitejšia a ani vtedy sme to nezvládli práve ekonomicky," zaspomínala si Veronika Fitzeková.
S istou dávkou sebareflexie dodala, že žiadny sen by sa nemal plniť v 25 rokoch. Človek vraj na to ešte nie je pripravený.
Na našu otázku, ako sa západniarke páči na východe? Veľmi, nechcela a ani nechce odtiaľ odísť. Neskrývala ani svoje postrehy. Podľa jej slov sú východniari trocha svojskí, ale oveľa dobrosrdečnejší a úprimnejší, ako na západe. "Môžem to potvrdiť. Žila som tam. Ľudia sú rovnako zlí aj dobrí na západe aj na východe, ale tu sa cítim lepšie."
Po odchode z rádia, kde bol jej manžel riaditeľom a ona programovou riaditeľkou, začala pôsobiť v svojej branži, presnejšie v Hospodárskych novinách. Neskôr prešla do Hospodárskeho denníka. Prečo si vybrala práve ekonomiku?
"Hoci by som to nikdy nepredpokladala, ekonomika mi učarovala. Človek sa môže držať faktov a čísla nepustia. Naviac, získala som nový okruh známych, priateľov a doplnila som si vzdelanie aj v tejto oblasti. Keď som začínala, mimochodom, vždy som niekde začínala v lete, aj teraz, mala som pripraviť správu o zvyšovaní cien za energie vo firmách, ktoré to postihne. Doteraz si spomínam, s akou hrôzou som čakala na reakcie verejnosti na druhý deň. Potom som týždeň nevychádzala z údivu, že som niečo napísala, ľudia si to prečítali a prijali to. Sú to príjemné spomienky."
Nedalo nám, aby sme sa neopýtali, ako sa ocitla po úspešnej novinárskej dráhe, počas ktorej sa mladej rodine stihla narodiť aj druhá dcérka Ema, na Úrade PSK.
"Prišla ponuka, zvažovala som to a rozhodla sa," reagovala, ale v spomienkach sa vrátila kdesi na začiatok, keď pôsobila ako hovorkyňa primátora. Toto krátke obdobie v nej zanechalo stopu, ktorú chcela raz rozvinúť, ale vtedy jej chýbali skúsenosti.
V súčasnosti ich má, vrátane pocitu, že pri práci na úrade PSK môže zúročiť to, čo sa doteraz naučila.
Keď sme sa opýtali na jej koníčky, prezradila nám, že patrí k ľuďom, pre ktorých je práca aj koníčkom. Ak jej však ostane chvíľka voľna, najradšej je s deťmi, prečíta si dobrú knihu a zo športu uprednostňuje squash. Chceli sme vedieť niečo aj o nerestiach.
"Veľmi rýchlo rozprávam a som impulzívna, ale liečim sa. Teda pracujem na sebe," povedala nám, po chvíľke dychového cvičenia, lebo sme ju otázkou zaskočili.
Nad otázkou, čo na nej manžel obdivuje, alebo naopak kritizuje, síce s úsmevom, ale chvíľu premýšľala.
"Nebráni sa tomu, že má manželku, ktorá je pracovne vyťažená a to, že so mnou vydržal 14 rokov snáď hovorí samo za seba."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
