ktorý je medzi Čubrinou a Rysmi zároveň štátnou hranicou medzi Slovenskom a Poľskom. Západné ohraničenie oblasti tvorí rázsocha Ostrej v masíve Kriváňa, východné ohraničenie rázsocha Gerlachovského štítu. Na juhu oblasť susedí s Podtatranskou kotlinou.
Štrbské pleso (1 355 m, 350 obyvateľov) je najvyššie položenou tatranskou osadou. Rozkladá sa okolo rovnomenného jazera na moréne, ktorú ľadovec vytlačil do ústia Mlynickej doliny. Po Ceste slobody, ktorá osadu tesne míňa z južnej strany, je Štrbské Pleso vzdialené 15 km od Starého Smokovca a 17 km od Podbanského. Na juh smeruje 6 km dlhá cesta, ktorá sa v tatranskej Štrbe napája na hlavnú cestnú komunikáciu vedúcu zo Žiliny do Popradu. Na železničnej stanici Štrbské Pleso sa končí západná vetva tatranskej elektrickej železnice a trať ozubnicovej železnice vychádzajúca zo stanice Tatranská Štrba.
Neďaleké vysokotatranské jazero skryté v hustých vysokotatranských lesoch bolo pre Štrbanov jednoducho Plesom. Keďže plies je v Tatrách mnoho, začali ho nazývať Štrbské pleso a jeho názov sa preniesol aj na vzniknuté osadu. Štrbský chotár aj s plesom po stáročia patril zemianskej rodine Szentiványiovcov. Po zrušení poddanstva v roku 1848 prešla časť majetku zemepánov do vlastníctva štrbských urbárnikov. Obrábanú plochu chotára si ponechali pôvodní majitelia a sedliakom pridelili síce rozsiahle, ale hospodársky menej využiteľné územie lesov a horských pasienkov.
Štrbskí sedliaci neprejavili veľké nadšenie z územia, ktoré im vydelili Szentiványiovci zo svojho veľkostatku. Nepozdávalo sa im najmä to, že im do výmery urbáru zarátali aj vodnú plochu Štrbského plesa. Nič netušiac o veľmi výnosnom turistickom využívaní tohto miesta, považovali horské jazero len za "naničhodnú mláku". Preto pohrozili, že ho vypustia, aby mohli vo vyprázdnenej jame aspoň pásť hovädzí dobytok a ovce. Urbárnici napokon dostali od Szentiványiovcov požadované pasienky a Štrbské pleso sa zachránilo.
Dnes je Štrbské pleso druhým najväčším jazerom na slovenskej strane Tatier. Má rozlohu 19,76 km2. Jazerná jama s objemom 1 284-tisíc m 3 je v najnižšom mieste hlboká 20 m. Depresiu, ktorá vznikla zahradením koncovou morénou ľadovca Mlynickej doliny, prehĺbilo poklesnutie povrchu morény. Teplota vody v jazere dosahuje 6 stupňov C, v lete teplota vody iba málokedy vystúpi nad 15 stupňov C. Štrbské pleso pokrýva ľad približne 155 dní v roku. Ľadový pancier vzniká okolo 25. novembra a stráca sa až na prelome apríla a mája. Do Štrbského Plesa nevteká nijaký potok a okrem menších priesakov v morénovom vale nebadať ani žiadny koncentrovaný výtok. Kolísanie vodnej hladiny spôsobujú zrážky spadnuté do jazera.
Prví turisti, tzv. tatranskí vandrovníci sa o Štrbské pleso začali zaujímať v 17. storočí, možno aj na základe najstaršieho písomného svedectva o jazere podaného kežmarským učencom Davidom Fröhlichom v roku 1644. Po otvorení Košicko bohumínskej železnice v roku 1871, ktorá sa k Štrbskému plesu priblížila na vzdialenosť iba 6 km, bolo už len otázkou času, kedy na jeho brehu vyrastie prvý turistický objekt a po ňom nová tatranská osada. Zemepán Jozef Szentiványi z Liptovského Jána rýchlo pochopil, že pozemky, ktorými neprezieravo pohrdli štrbskí urbárnici, nie sú až také bezcenné a už vonkoncom nie "naničhodné". V roku 1872 si na juhovýchodnom brehu plesa postavil prízemný drevený zrub. Keď sa v okolí čoraz častejšie stretával s turistami, rýchlo využil príležitosť a už nasledujúce leto vo svojom poľovníckom zrube poskytol nocľah a stavu prvým návštevníkom. O tri roky neskôr vstúpil do histórie rodiacej sa tatranskej osady Uhorský karpatský spolok. V blízkosti Szentiványiho zrubu vybudoval turistický objekt, ktorý z úcty k majiteľovi Štrbského plesa dostal názov Jozefova chata. Tak vznikli klimatické kúpele Štrbské Pleso, hoci štatút kúpeľnej osady im úrady priznali až o šesť rokov. Jozef Szentiványi postupne predal alebo daroval niekoľko stavebných parciel, na ktorých vyrástli luxusné letohrádky. Onedlho k nim pribudla reštaurácia, kaviareň a kúpeľný dom.
Zo začiatku bolo Štrbské Pleso s okolím spojené jedinou cestnou komunikáciou. Od roku 1884 mohli fiakre privážať kúpeľných hostí nielen od vlakov zastavujúcich na železničnej stanici v Štrbe, ale aj po novovybudovanej prašnej komunikácii zo Starého Smokovca. Na konci 19. storočia sa začal prejavovať záujem štátu o spravovanie Štrbského Plesa. Štát najprv investoval do výstavby ozubnicovej železnice. Prvá "zubačka" vyšla na trať medzi Tatranskou Štrbou a Štrbským Plesom 28. júla 1896. Parný rušeň, ktorý pred sebou tlačil dva vagóny, prekonával na vzdialenosti 4 740 m výškový rozdiel 451 m. O päť rokov neskôr odkúpil štát od Jozefa Szentiványiho všetky miestne pozemky aj s budovami. Predĺženie tatranskej elektrickej železnice z Tatranskej Polianky do Štrbského Plesa v roku 1912 prinieslo zvýšený záujem o zimné využívanie osady, ktorá sa zakrátko stala najvýznamnejším lyžiarskym strediskom v Tatrách. V roku 1935 sa stala dejiskom lyžiarskych majstrovstiev sveta FIS v severských disciplínach. Vo februári roku 1970 boli vo Vysokých Tatrách v poradí druhé, avšak úspešnejšie majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní. Ich dejiskom bolo opäť Štrbské Pleso.
Osada Nové Štrbské Pleso (1315 m) dnes už splynula s vyššie ležiacim a podstatne väčším Štrbským Plesom. Pozemky patriace do štrbského chotára kúpil v roku 1897 banskobystrický architekt Karol Móry. Počas troch rokov premenil prírodný močiar a staré rašelinisko na umelé zarybnené jazero, ktoré dostalo názov Nové Štrbské pleso. Hladinu plesa, ktoré je najnižšie položeným tatranským jazerom, pokrýva približne 160 dní v roku ľadový pancier. Ľad je pred slnečnými lúčmi chránený dlhými tieňmi okolitého smrekového lesa. Plytká jazerná panva dovoľuje, aby pleso premŕzalo až po dno, čo ho tiež chráni pred rýchlejším roztápaním. Bez cieleného zásahu človeka do prírodného deja by sa vegetáciou zarastajúce Nové Štrbské pleso opäť rýchlo premenilo na močiar a rašelinisko.
BEDEKER
Prístup: Prechádzkou po osade Štrbské Pleso možno začať na juhozápadnom brehu jazera pri liečebni Solisko. Od bývalej stanice tatranskej elektrickej železnice ja najkrajší výhľad na nádhernú siluetu tatranských končiarov, v ktorej sa vyníma vrchol Vysokej (2 547 m) pripomínajúci s dvoma susednými štítmi kráľovskú korunu. Na oblom kopci nad jazerom nemožno prehliadnuť bielu vežu skokanského mostíka. Okolo Štrbského plesa vedie pohodlný chodník s modrým značkovaním. Na západnom brehu chodník míňa polostrov s pamätníkom padlým partizánom. Z polostrova je pekný výhľad na komplex budov na južnom brehu tvorený liečebnými domami Kriváň a Hviezdoslav. Na severovýchodnom brehu, hneď za hotelom Patria, odbočuje od jazera červeno značkovaný chodník magistrály. V lese vedľa chodníka je skrytá prírodná rezervácia Rašelinisko. Verejnosti je neprístupná z dôvodov ochrany ohrozených druhov rastlín. Rašelinisko vrchoviskového typu je zaniknutým jazerom vyplneným rašelinou. V okolí Štrbského plesa sa nachádza päť takýchto bývalých jazier, ktoré miestni ľudia nazývajú "mozgroviská". Takmer "mozgroviskom" je aj Slepé Pleso ležiace asi 100 m od severozápadného brehu Štrbského plesa. Jazero postupne zapĺňa rašelina. Trasa výletu čoskoro opúšťa krátky úsek magistrály a pokračuje vľavo po prístupovej ceste k Areálu snov. Svetoznáme stredisko zimných športov dostalo neobyčajný názov potom, ako sa o ňom predseda FIS pochvalne vyjadril, že je "ako zo sna". Jeho dominantou sú dva lyžiarske mostíky.
Zaujímavosti okolia: Mlynická dolina, Bystré sedlo (2 314 m), Kriváň (2 495 m), Predné Solisko (2 093 m), Mengusovská dolina, Popradské pleso.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
